# zo súdov
Prvé mesiace v roku nám priniesli aj tieto zaujímavé judikáty z domova aj zo sveta. V článku sa dočítate o postúpení pohľadávky advokáta na paušálnu odmenu za poskytnuté právne služby, o tom, ako pre nezhody rodičov umiestnili ich dieťa do zariadenia ochrannej výchovy, ale aj to, ako muž pri autonehode bol lekárom vyhlásený za mŕtveho a odškodného sa domohol až po 17 rokoch.
Najvyšší súd Českej republiky sa v rozhodnutí, ktoré je témou dnešného článku, zaoberal posudzovaním príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody v prípade, ak hrozbu škody predstavuje strom stojaci na pozemku susediacom s pozemkom žalobcu.
Členské štáty majú povinnosť zakázať akýkoľvek reklamný obsah, ktorým by došlo k podporovaniu neúčelného používania liečivých prípravkov. Takto rozhodla veľká komora Súdneho dvora Európskej únie (Súdny dvor) vo veci C-530/20.
Otázku posudzovania hraníc zberu biometrických údajov prejednával Súdny dvor EÚ vo veci C-205/21. Predmetom bola otázka súladu získavania biometrických a genetických údajov každej osoby obvinenej z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo na účely ich policajnej registrácie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2016/679 o ochrane osobných údajov známym pod názvom GDPR.
Nejvyšší správní soud ČR sa v decembri zaoberal kasačnou sťažnosťou sťažovateľa, ktorou sa domáhal o zápis ochrannej známky do registra ochranných známok. Šlo o zápis slovného označenia „Kuřbaba“.
Najvyšší súd Českej republiky v jednom zo svojich rozsudkov posudzoval platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré v mene zamestnávateľa podpísala jeho externá mzdová účtovníčka, a to bez akéhokoľvek splnomocnenia.
Sťažovateľka vo veci podala naraz ústavnú sťažnosť spolu s dovolaním. Vzhľadom na skutočnosť, že Ústavný súd SR môže o ústavných sťažnostiach rozhodovať až keď už sťažovateľovi nemôže poskytnúť ochranu iný súd, musel najprv posúdiť, či vôbec má právomoc o sťažnosti sťažovateľky rozhodovať.
Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku, ktorý je témou dnešného článku, zaoberal námietkou relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu podstatného omylu na strane kupujúceho a možnosťou kupujúceho uplatniť zároveň nároky z vád tovaru, ktorý mal byť na základe kúpnej zmluvy dodaný.
Najvyšší súd Českej republiky v jednom zo svojich rozsudkov riešil tému diskriminácie zamestnanca na pracovisku. Zaoberal sa pritom aj možnosťou konajúceho súdu zmeniť formuláciu ospravedlnenia v petite žaloby a určením výšky primeraného zadosťučinenia.
Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku, ktorý je témou dnešného článku, zaoberal otázkou nároku zamestnanca na náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa.