Komora pre prípravné konanie Medzinárodného trestného súdu vydala 17. marca 2023 zatýkací rozkaz na dve osoby, ktorými sú Vladimír Vladimirovich Putin a Maria Alekseyeva Lvova-Belova za zločiny definované v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu, a to v spojení so situáciou na Ukrajine.

Rezort spravodlivosti zverejnil predbežnú informáciu o príprave nového predpisu, ktorým sa bude meniť zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Do príprav sa môže zapojiť aj verejnosť formou zasielania návrhov a podnetov na Ministerstvo spravodlivosti SR. Účinnosť novej právnej úpravy by mala byť najneskôr 1. júla 2022

Vatikánska zmluva (326/2001 Z. z.) uzavretá medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, z roku 2000, upravuje postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku a značne zasahuje do slovenskej legislatívy. Zmluva má medzinárodný charakter čo znamená, že v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR patrí medzi právne akty najvyššej vnútroštátnej právnej relevancie.

Slovensko bude poskytovať pomoc utečencom a osobám pod medzinárodnou ochranou. Vyplýva to z návrhu trojstrannej Dohody medzi vládou SR, Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) o humanitárnom transfere utečencov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, cez SR. Dohodu schválila vláda 9. júla 2014 na návrh Ministerstva vnútra SR.

Na základe požiadavky Stálej Misie Ukrajiny pri NATO a následne požiadavky NATO boli členské štáty oslovené o posúdenie možnosti poskytnutia humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. Počas mája 2014 bola taktiež poskytnutá pomoc Balkánskym štátom, ktoré postihli povodne. O akú pomoc konkrétne išlo a vakej bola výške?

Odo dňa 1. januára 2014 nadobudlo účinnosť nové znenie pravidla 47 Rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorým boli zavedené prísnejšie podmienky pre podávanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva. Za akých podmienok môže sťažovateľ podať sťažnosť na ESĽP a ako sa zmenili podmienky podávania sťažností?

Úradujúci slovenský premiér Róbert Fico (Smer-SD) sa okrem iného „preslávil“ nie najlepšími vzťahmi so zahraničnými investormi. Nie je to krátkodobá záležitosť, pretože prvé spory s medzinárodným poisťovacím gigantom Achmea Group majú svoj pôvod ešte v roku 2007. Premiér Fico sa nedávno nechal počuť, že súdnych sporov so zahraničnými investormi sa nebojí. Môže to znieť prekvapujúco, ale štát počas Ficovej éry drvivú väčšinu takýchto sporov vyhral. Až medzinárodná obchodná arbitráž s Achmeou sa vládnym právnikom vymkla z rúk...

Dlhoročné spory Slovenskej republiky so zahraničnými investormi majú svoj pôvod ešte v roku 2006, keď sa prvá vláda Róberta Fica (Smer-SD) pokúsila „pristrihnúť krídelká“ zahraničným investorom na Slovensku. Nech to znie akokoľvek, premiér Fico sa nechal počuť, že finanční investori dosahujú nadmerné zisky a nerozvíjajú slovenské podniky, ale ich vyciciavajú a finančné prostriedky odlievajú do zahraničia. Typickým príkladom takéhoto vydrancovaného odvetvia malo byť slovenské zdravotníctvo a typickým „škodlivým“ investorom holandský poisťovací gigant Achmea.

Dlhoročné spory Slovenskej republiky so zahraničnými investormi začali ešte v roku 2007, keď sa premiér Fico vlády pokúsil „urobiť poriadok“ (nielen) so zahraničnými investormi. Fico sa netají tým, že podľa neho investori dosahujú „nadmerné“ zisky a nerozvíjajú slovenské podniky, z čoho profitujú najmä materské spoločnosti v zahraničí. Akokoľvek lákavo takéto vyjadrenia a plány znejú, v konečnom dôsledku vedú k dlhotrvajúcim súdnym sporom s nespokojnými investormi. Záleží predovšetkým na predsedovi vlády, aby sa nenechal zatiahnuť do zákopových vojen s podnikateľskými kruhmi.

Dnešná doba nám umožňuje cestovať a spoznávať takmer všetky kúty svety. Pred vycestovaním by sme si však mali overiť, či na vstup do danej krajiny postačí občiansky preukaz, pas alebo je potrebné si zaobstarať víza. Aká je preto vízová povinnosť Slovákov v jednotlivých krajinách sveta?