Nejvyšší správní soud ČR (NSS) dňa 7. decembra 2022 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáhal o zápis ochrannej známky do registra ochranných známok. Šlo o zápis slovného označenia „Kuřbaba“. Sťažnosť sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti smerovala proti rozsudku Městského soud v Praze (MS).
Celý spor začal tým, že sťažovateľ podal v roku 2017 prihlášku ochrannej známky so žiadosťou o zápis ochrannej známky do registra ochranných známok (register), pričom chránené malo byť označenie „Kuřbaba“, ktoré malo označovať divadelnú hru – humoristický román o láske, sexe, zrade, alkohole a drogách, napísaný na základe skutočných udalostí. Úrad pre priemyselné vlastníctvo ČR (ÚPV) odmietol ochrannú známku zapísať, nakoľko toto označenie označil ako rozporné s dobrými mravmi, nakoľko u širokej spotrebiteľskej verejnosti primárne evokuje význam ženy, resp. osoby vykonávajúcej orálny sex. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, ktorý predseda ÚPV zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Následne proti rozhodnutiu o rozklade podal sťažovateľ žalobu na MS, v ktorej argumentoval najmä tým, že slovné spojenie „Kuřbaba“ nie je vulgarizmom a tvrdil, že
„ÚPV prekročil medze správneho uváženia a rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Správne rozhodnutia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platných zákonoch alebo judikatúre. Z rozhodnutí vydaných v oboch stupňoch nie je zrejmé, akými podkladmi sa rozhodujúce orgány riadili, teda sú ich závery podľa sťažovateľa rýdzo špekulatívne. Obe správne rozhodnutia sú podľa názoru sťažovateľa pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.“[1]
Odpoveďou MS bolo zamietnutie sťažovateľovej žaloby a konštatovanie, že prihlasovaná ochranná známka „Kuřbaba“ je vylúčená zo zápisu do registra pre rozpor s dobrými mravmi.
Proti rozsudku MS podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť MS na ďalšie konanie. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že MS nesprávne posúdil otázku, či je označenie „Kuřbaba“ nespôsobilé k zápisu do registra kvôli rozporu s dobrými mravmi.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v konaní pred MS doložil znalecký posudok MUDr. Radima Uzla, CSc., znalca v odvetví sexuológie, ktorý MS odmietol zohľadniť pri rozhodovaní. Tento posudok bol podľa názoru sťažovateľa relevantný, nakoľko tvrdená asociácia mala byť posúdená aj zo sexuologického hľadiska a znalec bol oprávnený sa vyjadriť práve k skutočnostiam týkajúcim sa možných negatívnych náhľadov zo strany verejnosti a k vplyvu na dobré mravy. Z tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že slovo „Kuřbaba“ nemožno považovať za vulgarizmus. Aj keby však evokovalo ženu vykonávajúcu orálny sex, nejednalo by sa, podľa slov sexuológa, o nič nevhodné, ale o sexuálnu praktiku, ktorú nemožno primárne spájať len so ženou prostitútkou, ale o sexuálnu praktiku v populácii úplne bežnú a obľúbenú najmä u ľudí s vyšším vzdelaním. Okrem znaleckého posudku sťažovateľ v konaní pred MS doložil aj sociologický prieskum, podľa ktorého viac ako 57% respondentov dospelej českej populácie daný výraz ako vulgarizmus nevníma.
NSS posúdil kasačnú žiadosť ako nedôvodnú. V rozsudku uviedol ustanovenie zákona o ochranných známkach, ktoré ako jeden z dôvodov tzv. absolútnej zápisnej nespôsobilosti označenia uvádza rozpor s dobrými mravmi a verejným poriadkom, pričom k jeho aplikácii postačuje naplnenie čo i len jedného z dôvodov absolútnej zápisnej nespôsobilosti. NSS v rozsudku potvrdil, že MS správne identifikoval, že v danom prípade šlo o prípadný rozpor posudzovaného označenia s dobrými mravmi.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti odkazoval aj na ochrannú známku Lízačka, ktorá podľa sťažovateľa môže byť tiež chápaná pejoratívne. Túto námietku však NSS označil ako nedôvodnú, keďže ochranná známka Lízačka je kombinovaná, t. j. slovné označenie, ktoré samo o sebe môže byť vnímané ako vulgarizmus, dopĺňa obraz dokresľujúci či vysvetľujúci jeho význam. NSS sa nestotožnil ani so sťažovateľovým názorom, že MS pochybil, keď nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, nakoľko podľa názoru NSS tento znalec nie je kvalifikovaný na hodnotenie toho, či je pojem „Kuřbaba“ v rozpore s dobrými mravmi.
„Aj keby teda platili sťažovateľove tvrdenia, opreté o znalecký posudok, že predmetná sexuálna praktika je v populácii úplne bežná (a nemožno ju spájať len so ženou prostitútkou) a je obľúbená najmä u ľudí s vyšším vzdelaním, nemení to nič na vyššie uvedenom. Podobne aj rôzne formy vylučovania sú pochopiteľne celkom bežné a prirodzené, a ak sú vykonávané za spoločensky akceptovaných podmienok, nie sú nijako v rozpore s dobrými mravmi, a robia ich všetci ľudia (logicky aj osoby vzdelané či s vysokým mravným profilom). Napriek tomu by však znalec z niektorého z lekárskych odborov, a teda aj jeho znalecký posudok nebol relevantným zdrojom informácií o vulgárnosti toho ktorého pojmu [resp. jeho neodporovanie § 4 písm. f) zákona o ochranných známkach] označujúceho určitú formu vylučovania (porov. primerane nezapísanie ochrannej známky „posraný život“ podľa rozsudku Mestského súdu v Prahe č. 9 A 243/2011-38).
Súd tiež dodáva, že chápe možný úmysel sťažovateľovej argumentácie (ak nie je na pojme „Kuřbaba“ nič pohoršujúce ani v sexuologickom zmysle, nemalo by to tak byť ani v iných súvislostiach), avšak je paradoxné, že sťažovateľ na jednu stranu sexuálnu konotáciu pojmu „Kuřbaba“ popiera, ale na druhú stranu dodáva znalecký posudok z odvetvia sexuológie.“[2]
Na základe uvedeného NSS dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a sťažnosť zamietol.
