Žalovaný žalobcovi listom oznámil, že s ním okamžite skončí pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov. Hrubé porušenie povinností žalobcu malo spočívať v tom, že sa nedostavoval na pracovisko a tým mu vznikli neospravedlnené absencie v práci. Tento list však podpísala externá účtovníčka žalovaného.
Žalobca sa preto na Okresnom súde v Klatovech (Okresný súd) domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Žalobca u žalovanej pracoval ako automechanik a vodič. Náplňou jeho práce v zmysle pracovnej zmluvy bolo rozvážať náklad po území Českej republiky a Európskej únie. O tom, kam a kedy žalobca pôjde, bol žalovaným informovaný spravidla 1 až 2 dni pred tým. V prípade, ak žalovaný pre žalobcu nemal prácu vodiča, vykonával prácu automechanika u seba doma, kde mu žalovaný vozidlá na opravu priviezol.
Dňa 22. apríla 2017 žalobca skončil pracovnú cestu. V nedeľu dňa 23. apríla 2017 pracoval ako automechanik na oprave vozidla žalovaného. Ešte v tento deň si žalovaný opravené vozidlo odviezol a žalobcovi oznámil, že v pondelok pre neho prácu nemá, takže má zostať doma a žalovaný sa mu ozve. V nasledujúcich dňoch sa žalobca neúspešne pokúšal skontaktovať so žalovaným, no žalovaného nezastihol a žalovaný sa mu ani sám neozval. Dňa 02. mája 2017 obdržal okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko nesúhlasí s tým, že by sa bezdôvodne nedostavoval do práce. Namietal tiež, že okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahovalo splnomocnenie, na základe ktorého by ho externá účtovníčka žalovaného mohla podpísať.
Okresný súd žalobe žalobcu vyhovel. Vychádzal z toho, že okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahovalo dátum, pečiatku a ani podpis žalovaného. Neobsahovalo ani splnomocnenie pre osobu, ktorá ho v mene žalovaného podpísala. Žalovaný sa odvolal. Krajsky súd v Plzni (Krajský súd) rozhodnutie Okresného súdu potvrdil. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru nemôže podpísať akákoľvek osoba pracujúca pre žalovaného. Žalovaný však ako zamestnávateľ mohol určitú osobu na to splnomocniť, prípadne určitý zamestnanec alebo iná osoba môže byť na tento úkon oprávnená v prípade, ak je tak stanovené vo vnútorných predpisoch zamestnávateľa alebo ak je to vzhľadom na ich pracovnú náplň obvyklé.
V prípade žalobcu však nemožno dôjsť k záveru, že by externá mzdová účtovníčka zastupovala žalovaného pri uzatváraní či ukončovaní pracovných pomerov, keďže nejde o činnosť, ku ktorej obvykle dochádza pri činnosti mzdovej účtovníčky, ktorá nebola ani zamestnancom žalovaného.
Žalovaný proti rozhodnutiu Krajského súdu podal dovolanie. Nesúhlasí s právnym posúdením Krajského súdu, podľa ktorého externá mzdová účtovníčka nemôže byť osobou, ktorá môže žalovaného zastupovať vo všetkých úkonoch, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza v zmysle § 430 Občianskeho zákonníka. Ukončovanie pracovných pomerov je činnosťou, ku ktorej obvykle dochádza pri činnosti mzdovej účtovníčky.
Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd) mal za to, že dovolanie je prípustné. Napadnutý rozsudok závisí na vyriešení otázky, aké právne následky sú spojené so skutočnosťou, že okamžité skončenie pracovného pomeru menom zamestnávateľa urobí osoba, ktorá na to nie je oprávnená, ako aj otázky, či a za akých podmienok môže zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, pri právnom úkone smerujúcom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zastúpiť osoba, ktorú zamestnávateľ ako podnikateľ poveril určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku. Tieto otázky pritom doposiaľ Najvyšším súdom vyriešené neboli.
Dovolanie žalobcu Najvyšší súd považoval za odôvodnené. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť vyhotovené písomne, v opačnom prípade ide o ničotný právny úkon. V prípade, ak je však táto listina opatrená podpisom osoby, ktorá na tento úkon nebola oprávnená zamestnávateľom alebo zamestnancom, no napriek tomu tento úkon urobila a podpísala, ide o prípady excesu alebo absencie oprávnenia na zastúpenie. Následky môžu spočívať v neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Zamestnanec, ktorý je fyzickou osobou, koná v pracovnoprávnych vzťahoch spravidla sám. Namiesto neho môže konať splnomocnený zástupca, z konania ktorého vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému zamestnávateľovi. Rozsah oprávnenia zástupcu konať za zamestnávateľovi je nutné vymedziť v splnomocnení. Splnomocnenie môže byť všeobecne udelené písomne alebo ústne. Zákonník práce však pre prípady okamžitého skončenia pracovného pomeru stanovuje, že splnomocnenie udelené na tento úkon musí mať písomnú formu.
Okrem vyššie uvedeného Občiansky zákonník obsahuje aj zvláštnu právnu úpravu zastúpenia podnikateľa. Ak podnikateľ niekoho pri prevádzkovaní podniku poverí určitou činnosťou, táto osoba zastupuje podnikateľa vo všetkých úkonoch, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou, pričom nemusí byť zamestnancom. Môže byť v inom, obdobnom vzťahu k podnikateľovi. Činnosťou, ktorou je táto osoba poverená, musí byť činnosťou pri prevádzkovaní podniku. Oprávnenie konať je teda založené na obvyklosti daných konaní ku ktorým pri činnostiach, ktorými je táto osoba poverená, dochádza. Obvyklosť je pritom nutné posudzovať objektívne. Toto poverenie môže mať v praxi podobu vymedzenia pracovnej náplne zamestnanca v interných organizačných predpisoch zamestnávateľa, no nie je to podmienkou pre vznik poverenia. Zákonné zastúpenie je nutné odlišovať od vyššie uvedeného, kedy oprávnenie zástupcu vzniká na základe plnej moci.
V posudzovanom prípade žalovaný nevystavil žiadne splnomocnenie, ktorým by externú mzdovú účtovníčku splnomocnil na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Oprávnenie konať podľa názoru žalovaného bolo založené tým, že pri prevádzkovaní podniku poveril externú mzdovú účtovníčku výkonom činnosti mzdovej účtovníčky, nakoľko sa pri ukončovaní pracovnoprávnych vzťahov jedna o činnosť, ku ktorej obvykle dochádza pri činnosti mzdovej účtovníčky. Najvyšší súd však s týmto tvrdením žalovaného nesúhlasí.
Najvyšší súd konštatoval, že nemožno mať pochybnosti o tom, že typickou náplňou činnosti mzdovej účtovníčky je spracovanie a uzatváranie mzdových podkladov zamestnancov zamestnávateľa, výpočet mzdy, zakladanie a vedenie mzdových listov, výkon povinných odvodov zo mzdy zamestnancov, spracovávanie účtovných závierok, evidencia účtovných dokladov podnikateľa ako aj ďalšie obdobné činnosti. Na druhej strane však obvyklé nie je to, že s výkonom týchto činností by bol spojený tiež výkon personálnej agendy podnikateľa v takom rozsahu, že by s ním bolo možné obvykle spojiť aj oprávnenie na právne úkony smerujúce k uzatváraniu a ukončovaniu pracovných pomerov. Tieto činnosti je možné obvykle spojiť s prácou personalistu, ktorý vykonáva personálnu agendu na vedúcej pracovnej pozícii.
Krajský súd mal pravdu keď uviedol, že nemožno uzavrieť, že by externá mzdová účtovníčka zastupovala žalovaného pri uzatváraní či ukončovaní pracovných pomerov, nakoľko nejde o činnosť, ku ktorej obvykle dochádza pri činnosti mzdovej účtovníčky. Krajský súd však do úvahy nevzal možnosť dodatočného schválenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným. Ak by totiž žalovaný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o okamžitom skončení pracovného pomeru uskutočnenom mzdovou účtovníčkou dozvedel, toto jej konanie schválil, bol by týmto konaním viazaný už od počiatku (ex tunc), a to aj napriek tomu, že žalobca ako adresát tohto právneho úkonu o nedostatku oprávnenia externej mzdovej účtovníčky konať vedel.
Rozhodnutie Krajského súdu preto z vyššie uvedených dôvodov nie je správne a Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil. Keďže dôvody zrušenia primerane platia aj na rozhodnutie Okresného súdu, Najvyšší súd zrušil aj rozhodnutie Okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19. marca 2021, sp. zn.: 21 Cdo 2114/2019
