Spor pred Obvodným súdom pre Prahu 1 (Obvodný súd) iniciovala žalobkyňa so žalobou, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 2.600.000,00 Kč s príslušenstvom ako nároku na vrátenie časti kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy. Neplatnosť kúpnej zmluvy mala spočívať v tom, že žalobkyňa bola uvedená do omylu o vlastnostiach kupovaných prístrojov pre estetickú medicínu. Žalovaná zároveň podala vzájomnú žalobu, ktorou žiadala vydanie zapožičaného prístroja zo strany žalobkyne.
Obvodný súd žalobe žalobkyne vyhovel. Skutkový stav spočíval v tom, že žalovaná mala materiálne zabezpečiť prevádzku novej pobočky žalobkyne, a to dodaním prístrojov pre estetickú medicínu. Za týmto účelom žalovaná žalobkyni predložila návrh na kúpu prístrojov, ktorý žalobkyňa akceptovala. Z toho dôvodu bola medzi žalobkyňou a žalovanou následne uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo dodanie prístrojov na estetickú medicínu a franchisingová zmluva, predmetom ktorej bola franchisingová spolupráca žalobkyne a žalovanej.
Po prevzatí predmetu kúpy žalobkyňa vykonala jeho obhliadku, pričom predmet kúpy nevykazoval nedostatky a bol funkčný. Väčšina prístrojov tvoriacich predmet kúpy mali rok výroby 2012 a 2013, avšak žalovaná žalobkyňu ubezpečovala, že to nie je relevantná skutočnosť čo sa týka opotrebenia týchto prístrojov. Po tom, čo žalobkyňa otvorila novú pobočku a začala prístroje tvoriace predmet kúpy využívať, však tieto prístroje začali vykazovať nedostatky. Z dôvodu prehriatia sa jedného prístroja bola jedna pacientka žalobkyne dokonca popálená. Znalec na základe znaleckého dokazovania určil, že žalovaná nedodala prístroje, ktoré dodať mala, nakoľko stav dodaných prístrojov zodpovedal ich predchádzajúcemu ročnému používaniu v rámci strednej prevádzky. Z toho dôvodu žalobkyňa „zrušila kúpnu zmluvu“ a žalovanú vyzvala na vrátenie kúpnej ceny.
Obvodný súd mal za to, že skutočná doba opotrebenia predmetu kúpy bola rozhodnou skutočnosťou pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, nakoľko pokiaľ by žalobkyňa o ich opotrebení vedela, kúpnu zmluvu by neuzatvorila. Neuzatvorila by ani franchisingovú zmluvu, ktorá vyžadovala bezproblémové fungovanie pobočky žalobkyne. Fungovanie pobočky pritom bolo ekonomicky závislé na bezproblémovom fungovaní predmetu kúpy. Obvodný súd teda uviedol, že išlo o podstatný omyl a kúpna zmluva je relatívne neplatnou. Zároveň išlo o plnenie s vadami, preto žalobkyňa mala právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy a vrátenie predmetu kúpy a žalovaná mala povinnosť vrátiť kúpnu cenu. Zároveň rozhodol aj o vzájomnej žalobe žalovanej na vydanie prístroja, ktorý žalobkyni zapožičala, a to tak, že vzájomnej žalobe vyhovel.
Mestský súd v Prahe (Mestský súd) rozhodnutie Obvodného súdu potvrdil. Žalovaná sa preto rozhodla podať dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie závisí od vyriešenia otázky hmotného práva, pri riešení ktorej sa Mestský súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. od otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ nebola riešená. Namietala aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaná sformulovala celkovo 6 otázok.
Aký je vzťah právnej úpravy práv z vadného plnenia a úpravy omylu o vlastnostiach predmetu kúpy?
Odchýlil sa Mestský súd od ustálenej rozhodovacej praxe pri posudzovaní otázky, či v prípade kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je predaj použitej veci je miera a dĺžka použitia použitej veci podstatnou vlastnosťou predmetu plnenia a omyl strany o týchto vlastnostiach je podstatným omylom?
Môže konkrétna vlastnosť predmetu plnenia spočívajúca v miere a dĺžke predchádzajúceho použitia použitej veci zakladať kvalifikovaný omyl a rozhodujúcu okolnosť, ktorá spôsobuje neplatnosť zmluvy?
Bola otázka „požiadavky ospravedlniteľnosti omylu“ Mestským súdom vyriešená v rozpore s rozhodovacou pracou dovolacieho súdu o aplikácii § 49a Občianskeho zákonníka?
Ak z kúpnej zmluvy nebolo možné zistiť dobu použitia predmetu kúpy, mal Mestský súd postupovať podľa § 2095 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní, či bolo žalovanou ako predávajúcou plnené v súlade s kúpnou zmluvou?
Ak bezdôvodné obohatenie spočíva v plnení na základe neplatnej zmluvy a predmet zmluvy bol domnelým kupujúcim užívaný, a prípadne aj spotrebovaný, patrí domnelému predávajúcemu peňažná náhrada?
Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd) sa najskôr zaoberal prípustnosťou dovolania. K druhej a tretej otázke žalovanej uviedol, že tieto nie sú spôsobilé založiť prípustnosť dovolania. Žalovaná totiž týmito otázkami spochybňovala iba správnosť skutkových zistení, z ktorých pri rozhodovaní Mestský súd vychádzal a nie jeho právne posúdenie prejednávanej veci. Prípustnosť dovolania však nezakladá ani štvrtá otázka, keďže Mestský súd sa od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu pri riešení tejto otázky neodchýlil. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie nezávisí na vyriešení piatej otázky žalovanej, ani táto otázka prípustnosť dovolania nezakladá.
Prípustnosť dovolania nemôže byť založená ani pre riešenie šiestej otázky žalovanej, a to v časti týkajúcej sa tvrdeného práva žalovanej na náhradu za užívanie dodaných prístrojov žalobkyne, nakoľko napadnuté rozhodnutie nezáviselo na jej vyriešení. Prípustnosť dovolania videl iba v otázke, či v prípade ak je domnelým kupujúcim plnenie poskytnuté na základe neplatnej kúpnej zmluvy spotrebované (aj keď len čiastočne) patrí domnelému predávajúcemu peňažná náhrada. Táto otázka totiž v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu riešená nebola. Najvyšší súd mal zároveň aj za to, že dovolanie je prípustné pre riešenie prvej otázky v rozsahu v akom napadnuté rozhodnutie na jej vyriešení záviselo a v akom bolo právne posúdenie Mestského súdu relevantne spochybnené v dovolaní. Išlo o otázku či kupujúci, ktorý bol pri uzatvorení kúpnej zmluvy uvedený do omylu o rozhodujúcich okolnostiach spočívajúcich v dojednaných vlastnostiach predmetu kúpy a ktorému bolo následne poskytnuté vadné plnenie môže úspešne namietať relatívnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy spolu s nárokmi z vadného plnenia alebo môže uplatňovať výlučne práva z vadného plnenia. Táto otázka nebola v rozhodovacej praxi v rámci právnej úpravy od 01. januára 2014 (t.j. odo dňa účinnosti nového Občianskeho zákonníka) vyriešená.
Najvyšší súd sa následne zaoberal dôvodnosťou dovolania.
K prvej otázke žalovanej, ktorú formulovala vo svojom dovolaní
Omyl je možné považovať na vadu právneho úkonu založenú na nesprávnej predstave účastníka právneho úkonu o určitej skutočnosti týkajúcej sa tohto právneho úkonu. Môže byť spojený s vôľou alebo s prejavom vôle. Jedným z omylov je omyl o vlastnostiach predmetu právneho úkonu tak ako v tomto prípade. O omyl však pôjde výlučne vtedy, ak rozpor predstavy účastníka právneho úkonu so skutočnosťou objektívne existoval už v čase uzatvárania zmluvy.
O vadné plnenie ide vtedy, ak dlžník veriteľovi poskytne plnenie, ktoré vykazuje odchýlky od zmluvne dohodnutého plnenia. O to viac, ak dlžník v rozpore so skutočnosťou veriteľa ubezpečí, že predmet plnenia má konkrétnu vlastnosť tak, ako v tomto prípade. O kolíziu práv z podstatného omylu o vlastnostiach predmetu kúpy a práv z vadného plnenia je teda možné uvažovať v prípade, ak ide o omyl kupujúceho pri uzatváraní zmluvy a súčasne bol kupujúcemu na základe zmluvy predmet kúpy poskytnutý ako vadné plnenie.
Jedným z názorov právnej teórie je, že tieto nároky by sa mali uplatňovať alternatívne, nakoľko ide o samostatné inštitúty. Počas účinnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Najvyšší súd zastával názor, že v prípade, ak dodatočne po kúpe vyjde najavo vada predmety kúpy, na ktorú kupujúci nebol upozornený alebo v prípade, ak sa ubezpečenie predávajúceho o určitých vlastnostiach či o bezvadnosti predmetu kúpy ukázalo ako nepravdivé, neuplatní sa § 49a ale § 597. Inými slovami, vyššie opísané skutočnosti nezakladajú dôvod relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre omyl kupujúceho ale zodpovednosť predávajúceho a z nej vyplývajúce práva kupujúceho zo zodpovednosti za vady.
Právna úprava oboch inštitútov má pritom odlišný účel. Úprava práv z vadného plnenia nie je ani lex specialis vo vzťahu k úprave omylu. Ani z Občianskeho zákonníka pritom nevyplýva, že by zákonodarca chcel úpravou práv z vadného plnenia vylúčiť práva vyplývajúce zo zmluvy, resp. iného právneho úkonu.
Ak teda dôjde k omylu kupujúceho pri uzatváraní zmluvy a následne k vadnému plneniu, táto situácia v sebe zahŕňa dva odlišné poruchové stavy. Oba poruchové stavy sú však spôsobené konaním predávajúceho. Ak teda kupujúci po uzatvorení zmluvy odhalí existenciu podstatného omylu skôr ako mu zo zmluvy bude plnené, môže uplatniť právo z omylu. V tejto súvislosti Najvyšší súd uvádza, že nevidí dôvod na to, aby kupujúci v dôsledku následného plnenia predávajúcim, ktorým predávajúci spôsobí ďalší poruchový stav, stratil možnosť uplatniť práva z omylu čím by došlo k zvýhodneniu predávajúceho, ktorý svojím konaním vyvolal tieto dva poruchové stavy.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto platí, že kupujúci, ktorý bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy uvedený predávajúcim do omylu v rozhodujúcej skutočnosti spočívajúcej v dojednaných vlastnostiach predmetu kúpy a ktorému bolo následne poskytnuté vadné plnenie, môže úspešne namietať relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy bez ohľadu na to, či mu vzniklo aj právo z vadného plnenia. Súdy však budú v každom konkrétnom prípade posudzovať, či okolnosti uplatnenia námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nepredstavujú zneužitie práva alebo porušenie princípu poctivosti.
Je zrejmé, že žalobkyňa námietku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uplatnila krátko po tom, čo sa na základe znaleckej prehliadky dozvedela o skutočnej dobe používania predmetu kúpy, t.j. prístrojov pre estetickú medicínu. Táto vada pritom nebola odstrániteľná. Rozhodnutie Mestského súdu je v tomto smere správne a dovolanie preto nie je dôvodné.
K šiestej otázke žalovanej, ktorú formulovala vo svojom dovolaní
Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založená na princípe naturálnej reštitúcie. V prípade neplatnej kúpnej zmluvy je domnelý kupujúci povinný vrátiť predmet kúpy a domnelý predávajúci je povinný vrátiť kúpnu cenu. Ak by domnelý kupujúci predmet kúpy spotreboval patrí domnelému predávajúcemu peňažná náhrada.
V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu k zákonu č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platilo, že požiadavka jednej zmluvnej strany na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy mohol uspieť iba v prípade, ak táto strana sama deklarovala povinnosť taktiež vrátiť plnenie. Ide totiž o synalagmatický záväzok. Žaloba mohla byť úspešná iba v prípade, ak sa ňou žiadalo vrátenie plnenia získaného žalovaným proti vráteniu plnenia, ktoré obdržal žalobca. Ak ide o plnenie, za ktoré musí byť poskytnutá peňažná náhrada, v súdnom konaní bolo možné priznať iba vrátenie toho, o čo peňažné plnenie žalobcu prevyšuje peňažnú náhradu, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému. Nevyžadoval sa tu prejav vôle smerujúci z počítaniu.
Nový Občiansky zákonník účinný od 01. januára 2014 a právna úprava v ňom obsiahnutá sa však od vyššie uvedeného odchyľuje. Ustanovenie § 2993 nového Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že ten kto plnil druhému bez právneho dôvodu má právo požadovať vydanie toho čo plnil bez toho, aby sa komplikovalo procesné postavenie žalobcu, a aby žalobca v žalobe musel svoje právo na vydanie ním poskytnutého plnenia podmieňovať vlastným protiplnením a formulovať petit tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ... a žalobca je povinný vydať žalovanému ...“. Právna úprava ponecháva autonómii každej strany k úvahe, či bude požadovať to, na čo má právo alebo nie.
Synalagmatická povaha tohto záväzku je zachovaná vtedy, ak to namietne ten, kto má plnenie vrátiť. Ak teda žalovaný túto námietku uplatní, bude sa postupovať tak ako za účinnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Mestský súd však postupoval v rozpore s vyššie uvedeným. Aj napriek námietke žalovanej a aj napriek tomu, že vychádzal z toho, že kúpna zmluva je neplatná, nezohľadnil výšku nároku žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny tvrdenou námietkou žalovanej na zaplatenie peňažnej náhrady za doplnkové vybavenie, ktoré žalobkyňa na základe neplatnej kúpnej zmluvy získala a spotrebovala.
Okrem toho Mestský súd taktiež konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toho sa dopustil tým, že potvrdil rozhodnutie Obvodného súdu, ktorý žalobe žalobkyne vyhovel. Obvodný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol, že žalovaná je povinná vrátiť žalobkyni zaplatenú kúpnu cenu a to oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanej prístroje (predmet kúpy), ktoré v súčasnej dobe má k dispozícii. Výrok jeho rozhodnutia však tomu nezodpovedal a neviazal povinnosť žalovanej na splnenie vzájomnej povinnosti žalobkyne. Mestský súd mal toto pochybenie Obvodného súdu napraviť, no nestalo sa tak.
Najvyšší súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie Mestského súdu zrušil, nakoľko bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Zrušil taktiež rozhodnutie Obvodného súdu a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19. apríla 2022, sp. zn.: 23 Cdo 2042/2020
