Zákonná úprava darovania
Problematika darovania, jeho spôsobu či možnosti vrátenia daru upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V jeho zmysle je vlastníctvo veci okrem bežných spôsobov, ktorými sú napríklad kúpa či dedenie možné nadobudnúť aj darovaním, a to na základe darovacej zmluvy. Darovacia zmluva predstavuje právny úkon, ktorým darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, ktorý dar alebo sľub prijíma. Na to, aby bola platná musí byť tak ako každý právny úkon urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a zároveň osoba, ktorá takúto zmluvu uzatvára musí byť spôsobilá na právne úkony. Pokiaľ by tieto predpoklady neboli splnené, uvedený právny úkon by bol neplatný. Zároveň hrozí sankcia neplatnosti aj vtedy, ak by takýto právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo ho obchádzal a tiež ak by sa priečil dobrým mravom.
Pri darovacej zmluve zákon požaduje písomnú formu vtedy, keď je predmetom daru nehnuteľnosť. Pri hnuteľnej veci musí byť podmienka písomnej formy zmluvy dodržaná len vtedy, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Ak by došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, podľa ktorej by sa malo plniť až po darcovej smrti bola by neplatná, a to vzhľadom na to, že darovanie patrí medzi právne úkony inter vivos (medzi živými), neslúži teda ako právny úkon pre prípad smrti.
Darovanie je právny vzťah, z ktorého vyplývajú práva aj povinnosti
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie a pokiaľ by sa stalo, že vec má vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť. Na druhej strane sa aj samotný darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Darovanie však nie je len emocionálny akt, ale tiež právny úkon, ktorý je upravený zákonom, pričom podľa slovenského Občianskeho zákonníka ide o akt, ktorým sa darca zaväzuje bezodplatne odovzdať vec alebo hodnotu obdarovanému, ktorý dar prijíma. Keďže ide o dobrovoľný akt, darca nemôže bežne požadovať dar späť len na základe svojich pocitov či názorov. Existujú však výnimočné okolnosti, na základe ktorých zákon umožňuje dar obdarovanému odobrať.
Pri vrátení daru je rozhodujúce správanie obdarovaného
Požadovať vrátenie daru je možné len v špecifických situáciách spočívajúcich v správaní obdarovaného. Zákon totiž hovorí, že pokiaľ sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, má darca právo domáhať sa vrátenia daru. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť najmä výraz „hrubé porušenie“. Dobré mravy vo všeobecnosti predstavujú súbor určitých nepísaných pravidiel, ktoré sú založené na všeobecných hodnotách ako úcta k iným, spravodlivosť, solidarita či rešpekt voči právam a záujmom ostatných. Tieto pravidlá, hoci nie sú nikde definované, sú základom ľudského spolužitia. Pokiaľ dôjde k ich hrubému porušeniu je to neakceptovateľné nielen z hľadiska zákona, ale aj z hľadiska základných princípov slušného správania a spoločenského poriadku. Hrubé porušenie dobrých mravov môže spočívať napríklad v:
úmyselnom ublížení na zdraví – fyzické či psychické násilie, šikana, vyhrážky,
podvodnom konaní – zámerné klamanie s cieľom získať napr. majetkový prospech,
hrubé urážky a ohováranie (šírenie nepravdivých informácií ohrozujúcich česť),
konanie ohrozujúce verejný poriadok a podobne.
Hodnotenie hrubého porušenia je individuálne
Hrubé porušenie dobrých mravov sa vždy posudzuje individuálne a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Rozhodujúce však býva, či išlo o úmyselné konanie, aké boli dôsledky takéhoto konania, ale tiež to, či konanie vo všeobecnosti odporuje spoločenským hodnotám a normám. Ak teda obdarovaný vystupuje voči darcovi tak, že svojím konaním hrubo porušuje dobré mravy, napríklad darcu uráža, ohovára, spôsobuje mu ujmu a podobne má darca právo žiadať dar späť.
Príklad: Pán Ján daroval svojmu dvadsať ročnému vnukovi Petrovi nehnuteľnosť – chatu v obci XY. Dňa 01.06.2022 písomne uzavreli darovaciu zmluvu, v dôsledku ktorej previedli nehnuteľnosť na vnuka Petra A. O rok neskôr sa Peter začal voči darcovi, pánovi Jánovi O. správať nevďačne, slovne ho urážal a ohováral všade, kde prišiel. Jedného dňa na neho jeho vnuk dokonca fyzicky zaútočil, čím mu spôsobil zlomeninu nosa. Pán Ján bol z konania svojho vnuka zhrozený až tak, že začal uvažovať o tom, že od neho bude požadovať vrátenie daru – chaty, ktorú na neho previedol darovacou zmluvou. V tomto prípade ide o konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, nakoľko zo strany Petra došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany obdarovaného, preto by pán Ján bol v konaní o vrátenie daru zrejme úspešný.
Prečítajte si aj: Vydedenie - ako napísať závet
Vrátenie daru - ako postupovať?
Právo domáhať sa vrátenia daru podlieha všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná a začína plynúť dňom, kedy sa mohlo toto právo po prvý raz uplatniť. Ak dôjde k okolnostiam, na základe ktorých môže darca žiadať dar naspäť, je vhodné ako prvé skúsiť vyriešiť uvedenú situáciu dohodou, teda pokojne a bez konfliktu. Darca by mal obdarovanému vysvetliť dôvody, na základe ktorých žiadať dar vrátiť. Ak dohoda nie je možná, prichádza na rad riešenie súdnou cestou. Ešte pred podaním návrhu na súd by však mal darca písomne vyzvať obdarovaného na dobrovoľné vrátenie. Výzvou tak darca bude chránený a bude súdu môcť preukázať, že spor sa snažil vyriešiť najskôr mimosúdne.
Ak zlyhá pokus o dohodu, rozhodne súd
Pokiaľ obdarovaný nechce dar dobrovoľne vrátiť, jediným možným riešením je obrátiť sa na súd. Súdy v takomto prípade posudzujú, či sú splnené podmienky na vrátenie daru v zmysle zákona, resp. skúmajú, či sa obdarovaný skutočne dopustil hrubého porušenia dobrých mravov a do akej miery.
Darca zároveň musí predložiť jednak darovaciu zmluvu a zároveň aj dôkazy preukazujúce správanie obdarovaného. V prípade vrátenia daru je vhodné, aby sa darca obrátil na odbornú pomoc, teda pomoc advokáta, ktorý mu vie pomôcť posúdiť situáciu, podať návrh na začatie konania o vrátenie daru na súd a zároveň je spôsobilý ho zastupovať počas pojednávania.
Prečítajte si aj: Mýty o advokátoch
V závere môžeme skonštatovať, že vrátenie daru je mimoriadna situácia, ktorú treba posudzovať individuálne. Zákon poskytuje možnosti na ochranu práv darcu, no rovnako chráni aj obdarovaného. Dôležité je pristupovať k tejto problematike s rozvahou a snahou o dohodu. Najideálnejším je riešenie danej problematiky bez súdnych sporov, nakoľko tieto bývajú nielen časovo, ale aj finančne či emocionálne náročné.
