Mobbing a bossing sú termíny súvisiace s pracovným prostredím. V oboch prípadoch ide o druh šikanózneho správania voči zamestnancovi na pracovisku. Rozdiel pritom spočíva:
1. v počte osôb, ktoré šikanu uskutočňujú a
2. vo vzťahu v rámci pracovného zaradenia medzi uskutočňovateľom šikany a obeťou šikany.
Mobbing je kolektívna šikana voči jednotlivcovi
Termín mobbing je odvodený z angl. to mob: dotierať, napadnúť. Predstavuje druh šikanózneho správania, ktoré vykonáva skupina ľudí na pracovisku voči konkrétnej osobe. Sú pritom k obeti mobbingu približne v rovnakom pracovnom zaradení, resp. postavení.[1]
Je však potrebné poznamenať, že napríklad niektoré zdroje uvádzajú pri termíne mobbing i jednu osobu, ktorá šikanu uskutočňuje.[2] Podľa švédskeho sociológa profesora H. Leymanna až tretina prípadov mobbingu bola vykonávaná iba jednou osobou. Vo viac ako 40 percentách prípadov šikanovali kolegu dvaja až štyria pracovníci. Je skôr raritou, že by jednu osobu šikanoval celý pracovný tím.
Tento druh šikany bol zaznamenaný na vzostupe predovšetkým v krajinách ako Austrália, Spojené kráľovstvo, Spojené Štáty Americké, Dánsko. Práve v Európe bol tento druh pracovnej šikany pomenovaný pojmom mobbing. Zaviedol ho v roku 1986 práve vyššie uvádzaný švédsky psychológ Leymann.
Prejavy mobbingu
Prejavy mobbingu môžu byť rôzne. Medzi najčastejšie patria:
1. verbálne útoky,
2. psychické nátlaky, vydieranie,
3. poškodzovanie dobrej povesti pracovníka,
4. izolovanie jednotlivca od skupiny pracovníkov,
5. iné škodlivé ovplyvňovanie výkonu jeho práce,
6. ohováranie,
7. sexuálne obťažovanie a podobne.
Z výskumov vyplýva, že najčastejším prejavom mobbingu je napríklad komunikácia s obeťou šikany sarkastickým tónom, najmenej sa objavovalo nezapájanie obete do spoločenských aktivít na pracovisku a v rámci kolektívu.[3]
Odhaduje sa, že napríklad približne 10 až 15 percent samovrážd vo Švédsku každý rok je spáchaných v dôsledku šikany na pracovisku a má práve toto pozadie.[4] „Podľa viacerých výskumov sa v Európe stáva účastníkmi či svedkami násilia na pracovisku 5 až 20% zamestnancov (výsledky sa líšia v jednotlivých krajinách, pracovných odvetviach, použitých metódach prieskumu).“[5]
Bossing - keď šikanuje nadriadený
Termín bossing je odvodený z angl. boss: šéf, riaditeľ. Predstavuje druh šikany na pracovisku, kedy osoba správajúca sa šikanózne voči pracovníkovi – obeti, je k nej v nadriadenom postavení.[6] Bossing je teda formou mobbingu, pričom je jeho najrozšírenejšou formou. [7]
Prejavmi bossingu môže byť napríklad:
1. odlišné odmeňovanie pracovníka,
2. zvýšené požiadavky na jeho výkony v rámci pracovného prostredia,
3. privlastňovanie si výsledkov práce nadriadeným,
4. zvýšené časové nároky na zamestnanca a podobne.
Je potrebné upozorniť, že bossing mnohokrát spĺňa znaky diskriminačného správa nadriadeného voči podriadenému. Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) rozoznáva napríklad priamu a nepriamu diskrimináciu. O priamu diskrimináciu ide, ak sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. O nepriamu diskrimináciu ide, keď je napríklad vydaný taký predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré môžu znevýhodniť alebo reálne znevýhodnia osobu v porovnaní s inými.
Záverom je potrebné uviesť, že oba vyššie popísané termíny – mobbing a bossing nie sú ako také v slovenskom právnom poriadku definované. Ich rôzne formy a prejavy však môžu napĺňať znaky skutkovej podstaty trestných činov v zmysle Trestného zákona v platnom znení alebo priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Súčasne môžu predstavovať diskriminačné správanie v zmysle antidiskriminačného zákona, prípade zásah do osobnostných práv jednotlivca.
Ak sa chcete dozvedieť, aké sú právne prostriedky ochrany voči mobingu a to či je možné na Slovensku vysúdiť za takýto postup zamestnávateľa oškodnenie, prečítajte si tento článok.
