Zákon 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (Zákon o advokácii) v § 29a a nasledujúcich upravuje prezentáciu výkonu advokátskeho povolania a reklamu.
V prvom rade je potrebné uviesť, že advokát je pri výkone advokácie a aj mimo výkonu advokácie povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú si postavenie advokáta vyžaduje. Táto zásada vyplýva aj z Advokátskeho poriadku, ktorý je základným predpisom Slovenskej advokátskej komory upravujúcim výkon advokácie v rámci Slovenskej republiky. Vyššie uvedená zásada sa samozrejme uplatňuje aj pri reklame advokáta či advokátskej kancelárie, ktorej cieľom je zviditeľnenie sa a potenciálne získanie nových klientov.
Aj IV. Disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory v rozhodnutí zo dňa 18. novembra 2013, sp. zn.: DS IV.-114/2013:1104/2013 na zachovávanie dôstojnosti pri výkone advokácie vyslovene upozorňuje.
„Zachovávanie dôstojnosti pri výkone advokácie, ale aj mimo výkonu advokácie si od advokáta a advokátskeho koncipienta vyžaduje najmä zvýšené nároky na slušnosť pri komunikácii s tretími osobami a inštitúciami, na slušnosť pri prezentácii samého seba a aj pri vystupovaní v pozícii štatutára obchodnej spoločnosti, ktorá nemá oprávnenie na poskytovanie právnych služieb. Je nedôstojné, aby advokátsky koncipient v pozícii štatutára obchodnej spoločnosti vzbudzoval u tretích osôb klamlivú predstavu o činnosti tejto spoločnosti tým, že uvádza klamlivé a skresľujúce informácie o tom, že spoločnosť poskytuje právne služby, aj keď na to spoločnosť nemá oprávnenie.“
Zákon o advokácii určuje, že advokát, združenie alebo obchodná spoločnosť založená na výkon advokácie (typicky pôjde o spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorých predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o advokácii, menej často ide o komanditnú spoločnosť) si nesmie klientov získavať prostredníctvom tretích osôb tým, že im sľúbi alebo poskytne plnenie za ich získanie. Zjednodušene povedané advokát či advokátska kancelária nesmie svojich klientov získať sprostredkovaním prostredníctvom tretej osoby, ktorej by za túto činnosť zaplatili.
Okrem toho advokát ani advokátska kancelária nesmie žiadať alebo prijať od iného advokáta alebo od inej osoby províziu alebo iné plnenie za postúpenie klienta. Províziu ani iné plnenie za postúpenie klienta zároveň nesmie poskytnúť inému advokátovi alebo advokátskej kancelárii. Advokáti a advokátske kancelárie sú teda odkázané na to, že si klientov, ktorým budú poskytovať právne služby, zaobstarajú sami a vlastnou činnosťou.
Za účelom oslovenia a získania potenciálnych klientov pritom možno využiť aj reklamu. Zákon o advokácii totiž advokátom a advokátskym kanceláriám priznáva právo informovať verejnosť o poskytovaní právnych služieb prostredníctvom reklamy. V rámci reklamy je však možné uvádzať len vecné a objektívne informácie o odbornom zameraní a zložení advokátskej kancelárie. Advokát či advokátska kancelária teda v reklame môže uviesť, akým odvetviam práva sa venuje, či na ktoré sa špecializuje. Zároveň môže verejnosti a potenciálnym klientom predstaviť aj svoj tím právnikov, ktorí právne služby poskytujú s advokátom či pod jeho vedením.
Zákon o advokácii v súvislosti s reklamou podporne odkazuje aj na zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o reklame). Zákon o reklame definuje reklamu ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Ide o veľmi všeobecnú definíciu reklamy, v zmysle ktorej reklamou môže byť reklama na internete či v tlači alebo aj reklama uverejnená na rôznych sociálnych sieťach.
Zákon o reklame v § 3 upravuje aj všeobecné požiadavky, ktoré by mala spĺňať každá reklama. V zmysle všeobecných požiadaviek platí, že žiadna reklama nesmie obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť či náboženské cítenie, nesmie obsahovať diskrimináciu, propagáciu násilia, vulgárnosť či prezentáciu nahoty pohoršujúcim spôsobom. Medzi všeobecné požiadavky na reklamu patrí napríklad aj zákaz ohrozovať fyzické a psychické zdravie občanov, uvádzať osobné údaje či odvolávať sa na vyhlásenia iných bez ich súhlasu.
Reklama by okrem toho mala rešpektovať a dodržiavať gramatické a pravopisné pravidlá a ustálenú odbornú terminológiu. Reklama nesmie byť šírená automatickým telefonickým systémom či e-mailom bez súhlasu toho, komu je reklama určená. Každý advokát či advokátska kancelária musí § 3 Zákona o reklame poznať a v prípade, ak má záujem propagovať seba, svoju advokátsku kanceláriu či poskytovanie právnych služieb prostredníctvom reklamy, tak tento aj náležite aplikovať do praxe. Reklama advokátskej kancelárie uverejnená s gramatickými chybami by už logicky klientov o poskytnutí právnych služieb tejto advokátskej kancelárie určite nepresvedčila.
Zákon o advokácii je vo vzťahu k Zákonu o reklame lex specialis, to znamená, že požiadavky na reklamu upravuje nad rámec úpravy v Zákone o reklame, a teda prísnejšie. Reklama v advokácii musí nad rámec všeobecných požiadaviek podľa § 3 Zákona o reklame spĺňať aj požiadavky uvedené v Zákone o advokácii. Reklama advokáta alebo advokátskej kancelárie nesmie byť porovnávacou reklamou. To znamená, že reklama ani vo všeobecnej rovine nesmie porovnávať advokáta s iným advokátom. Okrem toho reklama musí byť v súlade s predpismi Slovenskej advokátskej komory, nesmie byť nevecná či zavádzajúca a nesmie byť spôsobilá ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu.
Zákon o advokácii taktiež uvádza aj požiadavky na vystupovanie advokáta na verejnosti, najmä v médiách. Advokát pritom nesmie vyzdvihovať svoju osobu, činnosť ani činnosť združenia či advokátskej kancelárie, ktorej je súčasťou.
Ako príklad možno uviesť viaceré rozhodnutia disciplinárnych senátov Slovenskej advokátskej komory. Napríklad podľa rozhodnutia II. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 07. októbra 2008, sp. zn.: DS II.-72/08:-1861/2008 sa advokát dopustil disciplinárneho previnenia tým, že propagoval poskytovanie svojich služieb pod zakázaným označením a inzeroval pod označením svojej advokátskej kancelárie iné činnosti ako poskytovanie právnych služieb. Disciplinárny senát to označil za nevhodné a pre advokátsky stav nedôstojné.
Ďalším príkladom je rozhodnutie IV. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 18. novembra 2013, sp. zn.: DS IV.-124/2013:1104/2013, podľa ktorého advokát, ktorý sa ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti podieľa na činnosti spoločnosti, ktorá prostredníctvom internetu propaguje a poskytuje právne služby, hoci na poskytovanie právnych služieb nemá oprávnenie, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia. Za toto disciplinárne previnenia bola advokátovi uložená pokuta vo výške 600,00 EUR.
Pokiaľ ste sa stretli s tým, že advokát či advokátska kancelária pri svojej reklame alebo reklame nimi poskytovaných právnych služieb nepostupuje v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, môžete Slovenskej advokátskej komore podať podnet na prešetrenie týchto skutočností. Ak ste advokát/advokátka, ktorý/á reklamu právnych služieb zvažuje, veríme, že bol tento článok pre Vás prínosom.
