Obvodný súd pre Prahu 4 (Obvodný súd) žalovanému uložil povinnosť odstrániť z jeho pozemku strom, ktorý bol predmetom sporu. Žalobkyňa sa totiž ako vlastníčka susedného pozemku obávala o to, aké riziká so sebou prinesie ďalší rast stromu, ktorý v čase tohto súdneho sporu dosiahol už výšku 18 metrov. Strom sa nachádzal cca 1,5 metra od spoločného plotu a 2,5 metra od jej rodinného domu. Žalobkyňa sa obávala najmä toho, že strom sa vyvráti, alebo zlomí a spadne na jej rodinný dom.
Obvodný súd pri svojom rozhodovaní mal za to, že nárok na odpílenie stromu podľa nového občianskeho zákonníka účinného od 01. januára 2014 je možné uplatniť iba voči stromom vysadeným do 01. januára 2014. Preto bolo nutné postupovať v súlade so znením starého občianskeho zákonníka, podľa ktorého bolo možné domáhať sa ochrany pred hroziacimi škodami podľa § 417 ods. 2 občianskeho zákonníka. Vo veci bolo nariadené aj znalecké dokazovanie, pričom jeho výsledkami bolo zistené, že strom je z hľadiska nepriazne počasia nebezpečný rovnako ako každý iný strom. Tento strom však trpí viacerými vadami v korune stromu, ktoré spôsobili vyosenie kmeňa stromu na vrchole jeho koruny. Výsledkom znaleckého dokazovania teda bolo, že existuje možnosť pádu tohto stromu, či už zlomením, alebo vyvrátením a pokračujúcim rastom sa bude zvyšovať nebezpečenstvo vzniku škody. Z toho dôvodu žalobe žalobkyne vyhovel.
Mestský súd v Prahe (Mestský súd)ako súd odvolací, rozhodnutie Obvodného súdu zmenil a žalobu žalobkyne zamietol. Mal za to, že požiadavka žalobkyne na vyrúbaní stromu nie je opodstatnená. Podľa názoru Mestského súdu bola žalobkyňa povinná preukázať, že jej hrozí vážna škoda v súvislosti s existenciou sporného stromu. Znalci totiž uviedli, že možnosť pádu stromu existuje v budúcnosti, nie v súčasnosti a zároveň dôvodnosť jeho vyrúbania pripustili iba z preventívnych dôvodov.
Žalobkyňa však proti rozhodnutiu Mestského súdu podala dovolanie. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore z judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky (Najvyšší súd). Poukázala na to, že znalecké dokazovanie pripustilo možnosť pádu stromu, ako aj na to, že v prípade búrky sa zvyšuje riziko pádu vetiev zo stromu. Vzhľadom na to poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu so sp. zn.: 25 Cdo 3164/2011, v zmysle ktorého pre aplikáciu § 417 ods. 2 občianskeho zákonníka nie je nutné nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody. Stačí, ak v dôsledku vážneho ohrozenia vznikne škoda do budúcnosti.
Najvyšší súd uviedol, že dovolanie žalobkyne je prípustné. Uviedol, že všeobecné súdy žalobu sťažovateľky vyhodnotili ako návrh na uloženie opatrenia pred hroziacou škodou. Nesúhlasil s názorom Obvodného súdu, podľa ktorého sa v konaní malo postupovať podľa starého občianskeho zákonníka. Mestský súd taktiež správne neaplikoval § 1017 ods. 1 nového občianskeho zákonníka o regulácii výsadby stromov pri hraniciach pozemkov, nakoľko nie je možné ho použiť spätne na strom vysadený pred účinnosťou nového občianskeho zákonníka. To však nevylučuje možnosť uplatnenia iných ustanovení občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd upozornil na existenciu § 2903 ods. 1 nového občianskeho zákonníka, ktoré upravuje tzv. zakročovaciu povinnosť osoby, ktorej hrozí vznik ujmy. Právnym následkom nečinnosti tejto osoby je to, že jej nevznikne nárok na úhradu ujmy voči škodcovi. Okrem toho zákon dáva poškodenému možnosť preventívnej ochrany, ktorú môže docieliť práve súdnym rozhodnutím, ktorým by súd uložil potenciálnemu škodcovi povinnosť predísť vzniku hroziacej ujmy. V tejto súvislosti je však nutné preukázať, že v čase rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie majetku, alebo iných hodnôt žalobcu. Nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne, stačí ohrozenie zo vzniku škody v budúcnosti. Žalobcom navrhované opatrenie taktiež musí byť primerané a vhodné na naplnenie účelu tohto preventívneho zákonného ustanovenia. Doterajšia judikatúra týkajúca sa § 417 ods. 2 je použiteľná aj na prípady podľa § 2903 ods. 2.
Najvyšší súd dal za pravdu žalovanému v tom, že každý strom môže teoreticky spadnúť ako aj, že jeho stabilita môže byť narušená búrkou. Je totiž nutné vyvarovať sa tomu, že zo žaloby na odstránenie hroziacej škody by sa stal nástroj slúžiaci na elimináciu všetkých stromov. Stromy sú ekologicky významné v rovine ochrany prírody ako aj v rovine občianskeho práva. Z toho dôvodu je úplne logická a odôvodnená požiadavka, aby v konkrétnom prípade posudzovaná drevina v čase rozhodovania súdu vykazovala konkrétne defekty, alebo vlastnosti, ktoré by svojou povahou mohli reálne viesť ku vzniku škody a zároveň, že neexistuje žiadny iný spôsob na zabránenie vzniku škody okrem výrubu stromu. Právna úprava totiž počíta aj s iným spôsobmi eliminácie možnosti vzniku škody (napr. orezanie vetví stromu).
To, či skutočne ide o vážne ohrozenie v zmysle § 2903 ods. 2 občianskeho zákonníka a to, či to, čo žalobkyňa žalobou žiadala je primeraným prostriedkom k dosiahnutiu sledovaného účelu je na posúdení konajúceho súdu. Aby však Najvyšší súd mohol adekvátne posúdiť, či úvahy konajúcich súdov nie sú zjavne neprimerané, je nutné posúdiť všetky okolnosti, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje existenciu nebezpečenstva. Z odôvodnenia dovolaním napadnutného rozhodnutia však nie je zrejmé, či Mestský súd do svojich úvah zavrhnul aj tvrdenia žalobkyne spočívajúce v tom, že okrem rizika pádu stromu na rodinný dom žalobkyne existujú aj riziká spojené s prerastaním koreňového systému stromu k základom jej rodinného domu. Absencia uvedenia vyššie uvedených skutočností a ich zohľadnenia v odôvodnení rozhodnutia Mestského súdu preto znemožňujú preskúmanie a zhodnotenie splnenia, alebo nesplnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia podľa § 2903 ods. 2 občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie Mestského súdu zrušil a vec vrátil Mestskému súdu na ďalšie konanie.
zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. júna 2021, sp. zn.: 25 Cdo 591/2021
