Na Slovensku sa v minulosti často skloňovala nezákonná sterilizácie rómskych žien, ktorým ESĽP priznal pomerne vysoké odškodné. V apríli 2014 rozhodol Európsky súd pre ľudské práva o sťažnosti týkajúcej sa nezákonnej sterilizácie, ktorú podala sťažovateľka proti Slovenskej republike. Ako to dopadlo v tomto prípade? Bude musieť SR opäť zaplatiť desaťtisíce EUR ako odškodné? Môže byť lekár, ktorý vykoná nezákonnú sterilizáciu (ženy, muža) zákonne potrestaný?

Ministerstvo financií predložilo tento mesiac do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavené odpady. Ide o reakciu rezortu na požiadavky miest a obcí, ktoré sú správcami týchto daní a pri ich výbere riešia širokú škálu problémov súvisiacich so znením zákona. V tomto článku prinášame stručný popis najdôležitejších zmien, ktorých účinnosť je zákonodarcami navrhovaná od 1. novembra 2014.

V posledných dňoch a týždňoch sa slovenské súdnictvo opäť dostalo do pozornosti médií. 19. mája sa na pôde Súdnej rady uskutoční voľba predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. O lukratívny post sa uchádza úradujúci predseda JUDr. Štefan Harabin a jeho vyzývateľka JUDr. Zuzana Ďurišová, známa z iniciatívy Za otvorenú justíciu. Ak vás téma zaujala, poďte sa s nami pozrieť do zákulisia Najvyššieho súdu SR, kam sme mohli nahliadnuť aj vďaka sudcovi Najvyššieho súdu SR, JUDr. Petrovi Paludovi.

Už pred prijatím a ratifikáciou Lisabonskej zmluvy Európska únia ako celok aj jej členské štáty jednotlivo vyvíjali početné mierové iniciatívy na riešenie vojnových konfliktov po celom svete a angažovali sa aj v poskytovaní humanitárnej pomoci. Lisabonská zmluva však tieto chvályhodné aktivity povzniesla na vyššiu úroveň aj tým, že získala právnu subjektivitu ako subjekt medzinárodného práva. K tomu prispelo aj zriadenie úradu Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ, ľudovo povedané „ministra zahraničných vecí EÚ“.

Nedávno sa na stránkach penonline.sk objavili dva články o verejnej ochrankyni práv SR (ombudsmanke), JUDr. Jane Dubovcovej. Pozrime sa bližšie, aké úlohy a oprávnenia dáva ombudsmanovi platná právna úprava, na čo slúži Úrad Verejného ochrancu práv SR a Kancelária Verejného ochrancu práv SR. Poďte sa spolu s nami pozrieť, ako funguje inštitút ombudsmana vo svete a porovnajte ho s inštitútom Verejného ochrancu práv SR.    

Účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zabezpečiť pohľadávky oprávnených veriteľov v prípade, že sa dlžník dostane do úpadku (je platobne neschopný alebo predĺžený). Celý proces, od začatia konkurzného konania až po jeho skončenie upravuje predmetný zákon. Cieľom konkurzného konania je uspokojiť pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku. Veritelia, ktorí majú voči dlžníkovi podriadenú pohľadávku podľa Obchodného zákonníka alebo tí, ktorí sa uspokojujú rovnako ako títo veritelia, sú v mnohých smeroch oproti stavu ku 1.1.2012 znevýhodnení. Je tomu tak z viacerých dôvodov.

Pozrime sa na inštitút Verejného ochrancu práv SR, ktorý od roku 2002 pozná aj slovenský právny poriadok. Pozrime sa bližšie, aké úlohy a oprávnenia dáva ombudsmanovi platná právna úprava, na čo slúži a čo vykonáva Úrad Verejného ochrancu práv SR a Kancelária verejného ochrancu práv SR. Poďte sa spolu s nami pozrieť, kto je kto a čo je čo na úrade ombudsmana v Bratislave.    

Prezident SR podpísal zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, ktorým sa zrušuje zákon číslo 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Zákon nadobudne účinnosť 1. mája 2014. Čo je cieľom nového zákona a aké prináša najväčšie zmeny?

Po siedmich rokoch ťahaníc medzi politikmi o tom či Hedviga Žáková Malinová je obeťou alebo páchateľom trestného činu sa prípad dostal z prípravného konania na základe obžaloby prokurátora až na súd. Celá kauza sa stala dlhoročne úspešne medializovanou najmä kvôli všestrannej argumentácií politikov a vďaka „maďarsko-slovenskej karte“, keďže Hedviga Žáková Malinová tvrdí, že cestou do školy ju zbili dvaja mladíci zato, že rozprávala po maďarsky. Slovenská republika sa jej na základe konania pred ESĽP v roku 2012 ospravedlnila a uzavrela zmier. Dnes v roku 2014 ju tá istá Slovenská republika obžalovala z trestného činu. Je nemožné možným? Najprv bola obeťou, potom obvinenou a dnes je obžalovanou. Stane sa nakoniec odsúdenou?

A je to tu! Po prvýkrát za éry SR a po prijatí trestného činu volebnej korupcie do Trestného zákona je vznesené obvinenie za spáchanie tohto skutku voči dvom osobám. Trestný čin nahlásila Jana Cigániková členka strany Sloboda a Solidarita. Kde malo dôjsť k volebnej korupcii a koľko si páchatelia pýtali za jeden hlas?