Nezákonná sterilizácia žien na Slovensku: nové rozhodnutie ESĽP

Nezákonná sterilizácia rómskych žien na Slovensku v rozhodnutiach ESĽP

V prípade mladistvých rómskych žien ESĽP už v minulosti rozhodol (13.11.2012), že sterilizácia bez súhlasu zákonných zástupcov predstavuje porušenie platnej legislatívy (v čase vykonania zákroku) a porušené bolo aj právo žien na ochranu pred krutým a neľudským zaobchádzaním. ESĽP ďalej konštatoval, že SR v tomto prípade porušila tzv. pozitívnu povinnosť zabezpečiť efektívnu právnu ochranu reprodukčných práv. Sťažovateľky, o ktorých ESĽP rozhodol v roku 2012 boli sterilizované v Nemocnici s poliklinikou v Krompachoch ako mladistvé, bez súhlasu ich zákonných zástupcov. Pokiaľ ide o procesný postup polície a prokuratúry ESĽP došiel k záveru, že vyšetrovanie nespĺňalo požiadavky na účinné vyšetrovanie. Nakoniec im ESĽP priznal finančné odškodnenie vo výške 28 500 EUR a 27 000 EUR a právo na náhradu trov konania, pričom sťažovateľky žiadali pôvodne odškodné v celkovej výške 70 000 EUR.

Ďalší známy prípad sa odohral v nemocnici v Gelnici, kedy mladistvú rómsku ženu opäť nezákonne sterilizovali. Lekári síce dali rómskej žene podpísať súhlas so sterilizáciou a pred tým ju informovali o možných následkoch sterilizácie a o tom, že ak súhlas nedá zomrie. Takéto konanie ESĽP považujem za nezákonné, pretože tento súhlas dala iba 17 ročná žena, čo nie je zákonom považované za plnohodnotný prejav vôle. V tomto prípade teda opäť chýbal ex lege povinne uložený súhlas zákonného zástupcu. Bližšie sa tejto téme venoval Peter Varga v blogu „Ako vidím rómsky problém ja (1): Sú lekári rasisti preto, lebo nosia biele plášte?“.

Najnovšie rozhodnutie ESĽP z 1. apríla 2014 o nezákonnej sterilizácii

Čo tvrdila sťažovateľka?

Slovenská republika bola žalovaná pre porušenie článkov 3 (Zákaz mučenia), 8 (Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), 12 (Právo uzavrieť manželstvo) a 14 (Zákaz diskriminácie) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Dohovor“). Sťažovateľka tvrdila, že v dôsledku „nezákonnej“ sterilizácie vykonanej v nemocnici v Prešove pri jej druhom pôrode v roku 1993 bola:

• podrobená neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu,
• bolo zasiahnuté do jej práva na súkromný a rodinný život,
• bola diskriminovaná.

Predchádzajúce rozhodnutia vnútroštátnych súdov

Na základe toho, že operačný záznam o sterilizácii, ktorý bol vložený do zdravotnej dokumentácie sťažovateľky, obsahoval záznam, že počas pôrodu cisárskym rezom bola vykonaná sterilizácia podala sťažovateľka proti nemocnici žalobu na ochranu osobnosti, domáhajúc sa ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy (ďalej sťažovateľka podala aj ústavnú sťažnosť a trestné oznámenie). Slovenské súdy túto žalobu zamietli. Po dokazovaní dospeli k záveru, že sťažovateľka nepreukázala, že bola reálne sterilizovaná. Slovenské súdy vychádzali z toho, že samotná sterilizácia nebola uvedená v žiadnom inom zázname nemocnice ako napríklad: v pôrodnej operačnej knihe, v pôrodopise, v priebehu šestonedelia, v zázname o anestézii, v prepúšťacej správe a pod. Okrem listinných dôkazov existuje aj rádiologické vyšetrenie sťažovateľky z roku 2003, ktoré preukázalo priechodnosť oboch jej vaječníkov a žiadne stopy po sterilizačnom zákroku. Samotný svedkovia v konaní pripustili situáciu, že v nemocnici mohlo dôjsť k nesprávnemu zaznačeniu sterilizácie do záznamu sťažovateľky. Sťažovateľka nakoniec pred slovenskými orgánmi a súdmi neuspela ani v jednom zo svojich podaní.

Rozhodnutie ESĽP

ESĽP vo svojom rozhodnutí v tejto veci nezákonnej sterilizácie zo dňa 1. apríla 2014 konštatoval nasledovné:

• tvrdenia o zlom zaobchádzaní môžu vyvolať otázky z hľadiska článku 3 (zákaz mučenia) Dohovoru iba v prípade, ak sú podložené primeranými dôkazmi. Stotožnil sa preto s argumentáciou vlády a sťažnosť vznesenú na poli článku 3 vyhlásil za neprijateľnú z dôvodu zjavnej nepodloženosti.
• ESĽP nepovažoval závery vnútroštátnych súdov o tom, že sťažovateľka nepreukázala vykonanie sterilizácie za svojvoľné a zdôraznil, že vnútroštátne súdy vzhľadom na tvrdenia sťažovateľky vykonali dostatočné kroky s cieľom zistenia skutkových okolností prípadu,
• ďalej konštatoval, že sťažovateľka nepodložila svoje tvrdenia o zlom zaobchádzaní v podobe údajne vykonanej sterilizácie alebo o nedodržaní procesných záruk zo strany vnútroštátnych orgánov dostatočnými dôkazmi.
• ESĽP zároveň dal za pravdu vláde, že sťažovateľka nepreukázala zásah do práva na súkromie a rodinný život (článok 8 Dohovoru),
• z dôvodu zjavnej nepodloženosti neprijal aj sťažnosti na porušenie zákazu diskriminácie (článok 14 Dohovoru) a práva založiť si rodinu (článok 12 Dohovoru).[1]

Trestnoprávne dôsledky nezákonnej sterilizácie

Trestný zákon upravuje trestný čin Neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie v § 159, pričom nezákonnej sterilizácie sa dopustí ten, kto neoprávnene sterilizuje fyzickú osobu. Pokiaľ ide o páchateľa môže ním byť ktokoľvek (nie len lekár), pretože ide o všeobecný subjekt. Za takýto čin hrozí trest odňatia slobody na dva až osem rokov. V prípade ak tento trestný čin spácha páchateľ závažnejším spôsobom konania (surovým alebo trýznivým spôsobom, využitím tiesne, odkázanosti alebo podriadenosti a pod.), z osobitného motívu (z pomsty, z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti z dôvodu farby pleti a pod.), alebo ako člen nebezpečného zoskupenia potrestá sa odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov. Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak týmto činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

Nakoniec je vhodné spomenúť, že nezákonná sterilizácia môže byť zneužitá aj pri trestnom čine Genocídia § 418 TZ. V takomto prípade ak by niekto v úmysle úplne respektíve čiastočne zničiť niektorý národ, niektorú národnostnú, etnickú, rasovú či náboženskú skupinu vykonal opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí napríklad aj vo forme sterilizácie, kedy páchateľovi hrozí najmenej pätnásť a najviac až doživotie trestu odňatia slobody.