Právo

Európska zahraničná služba: Mierové iniciatívy EÚ ako aplikácia Lisabonskej zmluvy v praxi

Už pred prijatím a ratifikáciou Lisabonskej zmluvy Európska únia ako celok aj jej členské štáty jednotlivo vyvíjali početné mierové iniciatívy na riešenie vojnových konfliktov po celom svete a angažovali sa aj v poskytovaní humanitárnej pomoci. Lisabonská zmluva však tieto chvályhodné aktivity povzniesla na vyššiu úroveň aj tým, že získala právnu subjektivitu ako subjekt medzinárodného práva. K tomu prispelo aj zriadenie úradu Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ, ľudovo povedané „ministra zahraničných vecí EÚ“.

Redakcia 02. 05. 2014 11 min.
    Európska zahraničná služba Európska zahraničná služba Europe city lights from 4freephotos.com

    Mierová politika EÚ pred Lisabonom

    Prvou kvázi-ministerkou zahraničných vecí EÚ sa stala nominantka britskej Konzervatívnej strany, diplomatka barónka Catherine Ashton (2013). Prirodzene, nikto o nej neočakáva, že bude dominovať medzinárodnému spoločenstvu a robiť veľmocenskú politiku. Na druhej strane, aj euroskeptik musí uznať, že na mierové rokovania a humanitárnu pomoc je vhodnejšia ako zástup večne súperiacich a hádajúcich sa diplomatických zástupcov členských štátov Európskej únie.

    Význam Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ však spočíva najmä v tom, že personálne prepojil a skoordinoval dve kľúčové oblasti zahraničnej politiky EÚ, ktorými sú Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ (vymedzená v článkoch 23 -46 Zmluvy o EÚ)[i] a jednotlivé „vonkajšie“ politiky EÚ (podľa článkov 205 – 222 Zmluvy o fungovaní EÚ)[ii], zahŕňajúce viacstranné a mnohostranné vzťahy s „tretími“ (nečlenskými) štátmi. A je tu aj tretia kľúčová politika, ktorá vznikla až na základe Lisabonskej zmluvy. Ide o zjednodušene povedané „Európsku zahraničnú službu“, presnejšie o Európsku službu pre vonkajšiu (zahraničnú) činnosť podľa ustanovení článku 27 Zmluvy o EÚ[iii]. Pod tento inštitút spadá najmä barónka Ashtonová, euroúradníci z príslušných oddelení generálnych sekretariátov Rady EÚ a Komisie EÚ, poverení a vyslaní príslušníci jednotlivých diplomatických zborov, ale najmä diplomatické služby všetkých členských štátov EÚ[iv].

    Mierové iniciatívy pred Lisabonom

    Musíme však podotknúť, že aj pred Lisabonom členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky vyvíjali chvályhodné mierové iniciatívy a angažovali sa v napríklad v oblasti humanitárneho práva alebo ako sprostredkovatelia a mediátori pri ozbrojených konfliktoch alebo územných sporoch. Na Slovensku sa na diplomatickom poli preslávil svojou činnosťou na pôde Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN“) bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš ( v rokoch 2006 až 2009). Veľké úspechy na pôde OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) dosiahol popredný funkcionár OBSE Jaroslav Ivančo.

    V neposlednom rade, súčasný minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák (Smer-SD) krátko pôsobil ako (Dočasný) Civilný správca EÚ pre Bosnu a Hercegovinu. V súčasnosti sa slovenskí diplomati a euroúradníci v určitej miere podieľajú na mierovom procese na Blízkom východe[v], ale aj na sankčných mechanizmoch voči Iránu a Severnej Kórei (ďalej len „KĽDR“)[vi]. Pozrime sa bližšie na blízkovýchodný mierový proces aj na iné mierové a humanitárne iniciatívy Európskej únie očami slovenského veľvyslanca v Izraeli Radovana Javorčíka[vii].

    Spoločná zahraničná politika EÚ v praxi

    Význam spoločnej zahraničnej politiky EÚ sa prejavil ešte pred tým, ako Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti. Uznesenia Rady EÚ pre zahraničnú politiku a vonkajšie vzťahy (poradného a konzultatívneho orgánu Európskej únie) v otázkach mierového procesu na Blízkom východe usmernili činnosť slovenských diplomatov, aj keď možno nie správnym smerom[viii]. Veľvyslanec Javorčík v rozhovore pre časopis Corpus Delicti uviedol, že Slovenská republika sa plne stotožňuje s jej závermi a vo vzťahu k izraelsko-palestínskym mierovým rozhovorom zastáva vyhranené stanovisko. Podľa slovenskej diplomacie sa za platný právny stav považuje územná držby pred 5. júnom 1967, keď vypukla tretia izraelsko-arabská vojna[ix].

    Z tejto premisy môžeme vyvodiť záver, že izraelská okupácia palestínskych teritórií môže byť v súlade s medzinárodným právom len ako dočasné bezpečnostné opatrenie do uzavretia trvalej mierovej dohody. Na druhej strane, anexia palestínskych území Izraelom je a priori „protiprávna“ z hľadiska medzinárodného práva[x]. Slovenská diplomacia tiež zastáva kategorický postoj, že budúci palestínsky štát by mal vzniknúť na súčasných „palestínskych okupovaných územiach“ (Predjordánska, východného Jeruzalema a pásma Ghazy)[xi], v ideálnom prípade v hraniciach podľa územnej držby k 4. júnu 1967[xii].

    Od sankcií k mediácii

    Vo vyhranenom postoji k Izraelu však slovenská diplomacia zašla ešte ďalej. Podľa veľvyslanca Javorčíka je z hľadiska medzinárodného práva „nelegálna“ aj výstavba židovských osád na okupovaných palestínskych územiach, keďže nejde o bezpečnostné opatrenia krátkodobého charakteru ale skôr o cielenú kolonizáciu[xiii]. Preto sa Slovenská republika pridala k niektorým členským štátom EÚ, ktoré zaviedli selektívne „mäkké“ sankcie (anglicky „smart sanctions“)[xiv] voči tým izraelským subjektom, ktoré pôsobia na okupovanom západnom brehu Jordánu. Ide o širokú paletu opatrení od bojkotu výrobkov z izraelských osád v Predjordánksu až po zákaz financovania a úverovania právnických osôb a fyzických osôb zabezpečujúcich výstavbu „nelegálnych“ židovských osád alebo podnikajúcich v inkriminovanej oblasti[xv].

    Ako to vidí Šimon Peres

    Obdobný postoj zastáva EÚ aj vo vzťahu k militantným hnutiam Palestínčanov a k subjektom právom alebo neprávom označovaným za teroristické organizácie. Voči takýmto právnickým osobám a fyzickým osobám (vrátane islamitického hnutia Hamas) však EÚ presadzuje v rámci boja proti terorizmu klasické „tvrdé“ sankcie (anglicky „hard sanctions“)[xvi]. Na určité úskalia takéhoto prístupu však okrem iných poukazuje izraelský prezident Šimon Peres[xvii]. Podľa laureáta Nobelovej ceny za mier s Hamasom treba namiesto sankcií seriózne vyjednávať a pohnúť militantov, aby prestali s bombovými a raketovými útokmi z pásma Ghazy, a namiesto toho si s Mahmúdom Abbásom sadli za rokovací stôl[xviii].

    V každom prípade by mierovým rozhovorom na Blízkom východe prospelo, keby sa zapojením hnutia Hamás do rokovaní zvýšila legitimita palestínskeho zastúpenia[xix]. Keby palestínske frakcie Fatah (kontroluje západný breh Jordánu) a Hamas (kontroluje pásmo Ghazy) zakopali vojnovú sekeru a pod vedením palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása (Organizácia za oslobodenie Palestíny / Fatah) vytvorili vládu národnej jednote, mier so Židovským štátom by bol na dosah ruky[xx]. Vyššie popísanú stratégiu izraelský prezident zhrnul takto: „Keď nemáme partnera na mier, tak si najskôr ne-partnera získame na svoju stranu. Potom z tohto ne-partnera vytvoríme skutočného partnera na mier. A nakoniec uzavrieme mierovú dohodu.“[xxi]

    Problematický iránsky jadrový program

    Kým v iných oblastiach spoločná zahraničná politika EÚ vzbudzuje rozpaky alebo sa uchyľuje ku kontroverzným rozhodnutiam a postojom, v otázke jadrového programu Iránu si získala rešpekt a uznanie medzinárodného spoločenstva[xxii]. Európski diplomati vedení barónkou Ashtonovou kategoricky odmietajú výrobu, držanie a používanie jadrových zbraní a sú jednoznačne za pokračovanie prípadne sprísnenie hospodárskych sankcií proti Iránskej islamskej republike. Je to tak z dôvodu, že vnútropoliticky nestabilný Irán s jadrovými zbraňami by predstavoval bezprostrednú hrozbu nielen pre Židovský štát, ale aj pre svojich susedov v Perzskom zálive[xxiii].

    Úspešný iránsky jadrový program by podľa všetkého rozpútal preteky v jadrovom zbrojení minimálne v Perzskom zálive. V takom prípade by mierové iniciatívy a úsilie o jadrové odzbrojenie boli na smiech.

    Otázny je aj postoj údajne umierneného novozvoleného iránskeho prezidenta Hassana Ruháního (2013)[xxiv]. Podľa veľvyslanca Javorčíka sa kultivovane a umiernene vyjadruje, ale v skutočnosti nepodniká žiadne relevantné kroky k jadrovému odzbrojeniu. Pán veľvyslanec si na margo iránskeho prezidenta v rozhovore pre časopis Corpus Delicti v októbri 2013 neodpustil štipľavú poznámku: „Keď chce kačka dosiahnuť, aby už viac nebola považovaná za kačku, musí pre to niečo urobiť. Musí prestať vyzerať ako kačka, chodiť ako kačka, musí prestať znieť ako kačka.“[xxv]

     
    • PIKNA, B. 2010. Evropský prostor svobody, bezpečnosti a práva (prizmatem Lisabonské smlouvy). Praha: Linde Praha a.s., 2010, 1. vydanie, s. 65. ISBN: 978-80-7201-114-8.
    • PIKNA, B. 2010. Evropský prostor svobody, bezpečnosti a práva (prizmatem Lisabonské smlouvy). Praha: Linde Praha a.s., 2010, 1. vydanie, s. 65. ISBN: 978-80-7201-114-8.
    • PIKNA, B. 2010. Evropský prostor svobody, bezpečnosti a práva (prizmatem Lisabonské smlouvy). Praha: Linde Praha a.s., 2010, 1. vydanie, s. 65-66. ISBN: 978-80-7201-114-8.  
    • PIKNA, B. 2010. Evropský prostor svobody, bezpečnosti a práva (prizmatem Lisabonské smlouvy). Praha: Linde Praha a.s., 2010, 1. vydanie, s. 65-66. ISBN: 978-80-7201-114-8.  
    • Blízkovýchodný mierový proces. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/blizkovychodny-mierovy-proces. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                          
    • ARBET, D. 2014. Rozhovor s J.E. Radovanom Javorčíkom, veľvyslancom SR v Izraeli. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6, s. 9 – 13. ISSN: 1338-4821.    
    • ARBET, D. 2014. Rozhovor s J.E. Radovanom Javorčíkom, veľvyslancom SR v Izraeli. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6,s. 9 – 13. ISSN: 1338-4821.      
    • PIKNA, B. 2010. Evropský prostor svobody, bezpečnosti a práva (prizmatem Lisabonské smlouvy). Praha: Linde Praha a.s., 2010, 1. vydanie, s. 65-66. ISBN: 978-80-7201-114-8.    
    • KAMENICKÝ, M. – MRVA, I. – TONKOVÁ, M. – VALACHOVIČ, P. 1997. Lexikón slovenských dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 1. vydanie, s. 218. ISBN: 80-08-01120-3.  
    • Blízkovýchodný mierový proces. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/blizkovychodny-mierovy-proces. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                          
    • Palestínska autonómia. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/palestinska-autonomia. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                          
    • ARBET, D. 2014. Rozhovor s J.E. Radovanom Javorčíkom, veľvyslancom SR v Izraeli. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6,s. 9 – 13. ISSN: 1338-4821.      
    • ARBET, D. 2014. Rozhovor s J.E. Radovanom Javorčíkom, veľvyslancom SR v Izraeli. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6,s. 9 – 13. ISSN: 1338-4821.        
    • Blízkovýchodný mierový proces. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/blizkovychodny-mierovy-proces. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                        
    • ARBET, D. 2014. Rozhovor s J.E. Radovanom Javorčíkom, veľvyslancom SR v Izraeli. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6,s. 9 – 13. ISSN: 1338-4821.      
    • Palestínska autonómia. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/palestinska-autonomia. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                          
    • Blízkovýchodný mierový proces. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/blizkovychodny-mierovy-proces. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                          
    • ARBET, D. 2014. Rozhovor s J.E. Radovanom Javorčíkom, veľvyslancom SR v Izraeli. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6,s. 12 – 13. ISSN: 1338-4821.        
    • Blízkovýchodný mierový proces. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/blizkovychodny-mierovy-proces. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                          
    • Blízkovýchodný mierový proces. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/blizkovychodny-mierovy-proces. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                          
    • ARBET, D. 2014. Rozhovor s J.E. Radovanom Javorčíkom, veľvyslancom SR v Izraeli. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6, . 12 – 13. ISSN: 1338-4821.        
    • Blízkovýchodný mierový proces. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/blizkovychodny-mierovy-proces. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                          
    • KAMENICKÝ, M. – MRVA, I. – TONKOVÁ, M. – VALACHOVIČ, P. 1997. Lexikón slovenských dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 1. vydanie, s. 134-135. ISBN: 80-08-01120-3.  
    • Blízkovýchodný mierový proces. Dostupné na Internete z: http://sk.wikipedia.org/izrael/blizkovychodny-mierovy-proces. [online]. [Prístup k 1.4.2014].                            
    • ARBET, D. 2014. Rozhovor s J.E. Radovanom Javorčíkom, veľvyslancom SR v Izraeli. In: Corpus Delicti. Trnava: 2014, roč. 6, č. 6, s. 12 – 13. ISSN: 1338-4821.