Prípad Hedvigy Malinovej: ide o vykonštruovanú politickú kauzu, ktorá sa dostala až pred súd?

Ako to začalo a kde to skončilo?

Hedviga Žáková Malinová je obžalovaná z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy za to, že údajne klamala o svojom napadnutí v lete roku 2006. Podľa výpovedi obžalovanej ju cestou do školy na štátnice v nitrianskom parku zbili dvaja mladíci iba preto, že hovorila (telefonovala) po maďarsky a na blúzku jej napísali „Maďari za Dunai“.

V čase prepuknutia a prvotného medializovania tejto kauzy minister vnútra Robert Kaliňák v súhre s premiérom Robertom Ficom (obaja politici zastávali i v tej dobe rovnaké posty ako v dnešnom čase) na tlačovej besede v septembri roku 2006 konštatovali zistenia orgánov činných v trestnom konaní v duchu takom, že o útoku dnes už obžalovaná nehovorila pravdu. Premiéra Fica v tom čase najviac trápilo následovné: „Nás skôr zarmucuje, že vláda Slovenskej republiky musí míňať také obrovské množstvo energie, aby vyvracala podvody, manipulácie a možno aj to, že nejaká dievčina nebola schopná urobiť skúšku, tak obetovala meno Slovenskej republiky len preto, aby si zachránila svoju vlastnú kožu.“[1]

V máji 2007 ju obvinili z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Následne, ešte počas šéfovania Dobroslava Trnku, vyšetrovanie prevzala Generálna prokuratúra SR. Koniec vyšetrovania tohto prečinu dala po neuveriteľných siedmich rokoch GP SR až v predošlých dňoch, kedy už GP SR šéfuje „novozvolený“ Jaromír Čižnár. „Prokurátor generálnej prokuratúry podal 2. apríla 2014 obžalobu na obvinenú Hedvigu Ž. M. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krivej výpovede a prísahy.“ uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.

Z tohto kroku prokurátora boli znechutení najmä opoziční poslanci. „V kontraste s tým, ako slovenské vládnuce mafie upratali pod stôl Gorilu, tunelovanie vojenských tajných služieb či spreneveru emisií je to naozaj dokonalá nehoráznosť.“[2] uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Kde skončila Hedviga?

Po nadštandardne dlhých siedmich rokoch vyšetrovania a mediálnom tlaku sa dnes už obžalovaná vydala, stala sa matkou, odsťahovala zo Slovenska do Maďarska a prijala maďarské štátne občianstvo... Vzhľadom ku skutočnosti, že slovenská právna úprava dvojité občianstvo od júla 2010 nepripúšťa, obžalovaná už slovenské občianstvo nemá.

Stručne ku krivej výpovedi a krivej prísahe v kontexte trestného práva

Kauzou sa bude zaoberať Okresný súd v Nitre, ktorého príslušnosť ostala zachovaná (miesto spáchania trestného činu) aj po tom ako obžalovaná prijala nové (maďarské) štátne občianstvo. Pre krivú výpoveď hrozí obžalovanej podľa Trestného zákona trest od jedného až do piatich rokov. Ide o úmyselný trestný čin. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie respektíve zamlčanie takejto okolnosti, osobou v procesnom postavení svedka v tomto prípade v trestnom konaní. Konanie páchateľa, ktoré spočíva v krivej výpovedi sa môže uskutočniť tak aktívnou formou (svedok úmyselne uvedie nepravdu), ale aj pasívnou formou (svedok úmyselné zamlčí okolnosť). Krivá výpoveď sa musí týkať okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, avšak nemusí ísť o okolnosť, ktorá je pre rozhodnutie jedine a výlučne rozhodujúca.

Podľa ustanovenia § 346 Trestného zákona naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede a prísahy osoba, ktorá v výlučne iba v postavení svedka (nie obvineného) v:

• konaní pred súdom alebo
• trestnom konaní alebo
• na účely trestného konania: v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou,

uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí. Tak isto kto v trestnom konaní pred súdom alebo na účely trestného konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.