Marek Maslak

Dňa 16. mája 2017 Národná rada SR schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. O dva dni neskôr predmetný zákon prezident SR parlamentu vrátil na opätovné prerokovanie, no ešte v rovnaký deň ho parlament schválil v pôvodnom znení. 

Účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zabezpečiť pohľadávky oprávnených veriteľov v prípade, že sa dlžník dostane do úpadku (je platobne neschopný alebo predĺžený). Celý proces, od začatia konkurzného konania až po jeho skončenie upravuje predmetný zákon. Cieľom konkurzného konania je uspokojiť pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku. Veritelia, ktorí majú voči dlžníkovi podriadenú pohľadávku podľa Obchodného zákonníka alebo tí, ktorí sa uspokojujú rovnako ako títo veritelia, sú v mnohých smeroch oproti stavu ku 1.1.2012 znevýhodnení. Je tomu tak z viacerých dôvodov.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa prirodzene hlási k ochrane práv detí. Za rok 2013 konštatoval porušenie práv maloletých detí v 5 nálezoch. Pozrime sa bližšie na jeden z nich.

Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 28. februára 2014 tlačovú informáciu, kde konštatoval za rok 2013 extrémne zbytočné prieťahy okresných a krajských súdov v 34 nálezoch. Sťažovateľom priznal 214.900 EUR a dĺžka najstaršieho sporového konania, ktoré zaevidoval Ústavný súd Slovenskej republiky je 30 rokov.

Je správne, aby exekučné súdy preskúmavali zákonnosť exekučných titulov počas celého exekučného konania? Pozitívne dôsledky takéhoto právneho názoru možno vidieť na nižšie uvedenom prípade. No aké môžu byť nevýhody tohto postupu exekučných súdov?

Predstavte si, že Vás v nemocnici požiadajú o zaplatenie regulačného poplatku v sume 2 eur. Doklad o zaplatení zahodíte a o pár mesiac obdržíte návrh na vydanie platobného rozkazu, kde ste povinný zaplatiť navyše trovy konania vo výške 200 eur. Mohlo by dôjsť k zásahu do Vašich základných práv? Jedným takýmto prípadom sa zaoberal Ústavný súd Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“), kde konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces.  

Ústavný súd Českej republiky vydal nález, v ktorom sa zaoberal posúdením ústavnosti inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ktorý je zakotvený v § 153b zákona Občánskeho soudního řádu. Obdobne je tento inštitút upravený aj v slovenskom právnom poriadku. V čom by mohol byť tento inštitút protiústavný a na základe akých kritérií Ústavný súd Českej republiky rozhodol?

Čo nastane v prípade BSM, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na jedného z manželov? Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je aj zánik BSM. Ako sa v tom prípade vyporiadava BSM? Platia tu všeobecné zásady vyporiadania podľa Občianskeho zákonníka?