# judikatúra
Témou článku je Nález Ústavného súdu Českej republiky, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal porušením základného práva sťažovateľa na informácie. Z dôvodu náročnosti vyhľadania požadovaných informácií požadovalo Policajné prezídium Českej republiky uhradiť vysoký poplatok za ich poskytnutie. Sťažovateľ však tento poplatok odmietol zaplatiť a tvrdil, že údaje sú pre políciu ľahko získateľné. Prečítajte si, ako sa s prípadom vysporiadal Ústavný súd.
V tomto článku sa pozrieme na nález Ústavného súdu Českej republiky, v ktorom sa súd republiky sťažnosťou spotrebiteľa vo veci porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
V občianskom práve sa uplatňuje zásada rovnosti postavenia všetkých subjektov. V súvislosti s uplatňovaním tejto zásady môže vyvstať otázka, či môžeme za slabšiu stranu považovať subjekt, ktorý uzatvoril zmluvný vzťah so subjektom, ktorý dosiahol právnické vzdelanie. Touto otázkou sa zaoberal Krajský súd Trnava v odvolacom konaní a v dnešnom článku si priblížime jeho rozsudok.
V tomto článku sa bližšie pozrieme na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-663/19 Hasbro, Inc. proti Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o platnosti ochrannej známky „MONOPOLY“.
V tomto článku sa pozrieme na súdne rozhodnutie, v ktorom príslušný súd dospel k právnemu záveru, že zotrvanie zamestnanca v priestoroch pracoviska pri nesplnení zákonných podmienok výkonu práce nadčas nemožno považovať za prácu vykonávanú zamestnancom nadčas, za ktorú patrí zamestnancovi mzda.
Pri simulácii v práve ide o vedomú nezhodu skutočnej vôle a urobeného prejavu, ktorá vedie k neplatnosti právneho úkonu. Naopak, disimuláciou sa simulovaným úkonom zastiera iný právny úkon mienený vážne. V nižšie uvedenom prípade sa súdy zaoberali disimulovanou (zastretou) zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľnosti. Aké predpoklady sa vyžadujú pre jej platnosť si môžete prečítať v tomto článku.
V prípade bývalého policajta Zoltána Vargu proti Slovenskej republike bol vyhlásený rozsudok, ktorý sa týkal odpočúvania Slovenskou informačnou službou v známej kauze Gorila. Prečítajte si, aký bol v tomto prípade postup vnútroštátnych súdov a ako sa k odpočúvaniu postavil Európsky súd pre ľudské práva.
V dnešnom článku sa pozrieme na to, ako súd posúdil návrh žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného ako podielového spoluvlastníka parcely v správnom konaní na stavebnom úrade. Dôvodom nahradenia prejavu vôle bola skutočnosť, že spoluvlastníci medzi sebou navzájom nekomunikovali. Zároveň sa v tomto prípade pozrieme aj správne uplatnenie dovolacích dôvodov.
V tomto článku sa pozrieme na prípad, v ktorom odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že odvolanie žalobcov bolo podané oneskorene. Súd totiž vychádzal z nesprávnej doručenky, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie nebol doručený do správnej elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcov, ale do schránky iného advokáta.
Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Hájovský proti Slovenskej republike, ktorý sa týkal namietaného porušenia práva na spravodlivé konanie a práva na rešpektovanie súkromného života v súdnom konaní o žalobe na ochranu osobnosti. Predmetom sťažnosti bolo zverejnenie informácií (v novinovom článku) týkajúcich sa inzerátu, prostredníctvom ktorého sťažovateľ s partnerkou hľadali náhradnú matku ochotnú vynosiť a porodiť dieťa. Ako o sťažnosti rozhodol Európsky súd pre ľudské práva sa dočítate v dnešnom príspevku.