Spor začal žalobou zo strany predávajúceho – žalobcu a smeroval proti kupujúcemu - žalovanému. Išlo o predaj pozemku, pričom žalobca zamýšľal predaj iba jedného z pozemkov, ktoré mal v spoluvlastníctve, avšak v zmluve o prevode vlastníctva k pozemku boli do predmetu kúpy okrem predmetného pozemku zahrnuté aj ďalšie tri pozemky, ktoré údajne žalobca predať nechcel a ani sa tak so žalovaným nedohodol. Jadrom sporu sa teda stala skutočnosť, že žalovaný kúpil od žalobcu štyri pozemky namiesto plánovaného jedného, pričom úhrnná kúpna cena v sebe zahŕňala iba cenu za jeden pozemok, konkrétne 400 eur. Žalobca žalobou žiadal o navrátenie pozemkov a teda o určenie, že je vlastníkom týchto pozemkov.
V tomto bode analýzy sporu je potrebné si priblížiť obe zmluvné strany – na strane predávajúceho stojí subjekt, ktorého (podľa jeho slov)
„jediným stálym príjmom sú dávky v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur mesačne, z tejto sumy si musí hradiť všetky životné výdaje ako náklady na lieky, stravu, hygienu, ale aj strechu nad hlavou, pričom nemá žiadne finančné úspory. Ďalej uviedol, že v jeho pätnástich rokoch mu bola diagnostikovaná epilepsia, pričom záchvaty sa opakujú cca každé štyri mesiace, hoci na svoj zdravotný stav berie lieky. Z dôvodu ťažkého zdravotného stavu nedokončil ani povinnú školskú dochádzku, keďže sa neustále musel podrobovať liečbe.“
Na strane kupujúceho stojí subjekt, ktorý má právnické vzdelanie a len v roku 2014 uzatvoril 1500 kúpnych zmlúv. Kúpnu zmluvu pripravoval vzhľadom na svoje právnické vzdelanie po dohode so žalobcom kupujúci a podľa slov žalobcu mu trvalo takúto zmluvu vyhotoviť približne 2-3 dni. Po vyhotovení zmluvy ju predávajúci – žalobca dostal na podpis, v súvislosti s čím tvrdil, že sa so zmluvou nemal čas oboznámiť a po jej podpise ani nedostal jej kópiu. Žalobca namietal platnosť kúpnej zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu pri jej uzatváraní a z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, keďže kúpna cena je podstatne nižšia ako reálna cena predaných pozemkov. Jeden z dôkazov predložených žalobcom bol znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely) je vo výške 5.083,629 eur, zaokrúhlene 5.100,- eur.
Súd prvej inštancie dal za pravdu žalobcovi – vyhlásil kúpnu zmluvu za neplatnú a určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému sumu 400,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, t. j. uložil mu povinnosť vrátiť kúpnu cenu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, ktorým navrhol rozsudok zmeniť.
„Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane namietal najmä údajné nerovné postavenie žalobcu (predávajúceho) a žalovaného (kupujúceho) ako zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy a údajné nepredloženie zmluvy o prevode vlastníctva k pozemku, pričom argumentácia žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie bola založená na ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdeniach. Žalobca ako predávajúci svojim vlastnoručným podpisom na zmluve o prevode vlastníctva k pozemkom, ktorý bol úradne overený na Matričnom úrade mesta Holíč dňa 30.07.2012, výslovne a bez výhrad potvrdil, že pred podpísaním (uzavretím) zmluvy sa oboznámil s jej obsahom a na znak výslovného a bezvýhradného súhlasu s obsahom predmetnú zmluvu vlastnoručne podpísal. Odvolateľ rozporoval skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie, ktorý zmluvu označil za neplatnú.“
Odvolacím súdom v tejto veci sa stal Krajský súd v Trnave, ktorý dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Predmetom odvolacie konania bolo preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ako teda znela odpoveď odvolacieho súdu na otázku či právnické vzdelanie dlhodobá právna prax jednej zo zmluvných strán zakladá u jej zmluvného partnera postavenie slabšej strany?
Odvolací súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že tento mal byť v záväzkovom vzťahu so žalovaným slabšou stranou s poukazom na právnické vzdelanie žalovaného a množstvo uzatváraných zmlúv. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie, pričom rovnosť subjektov je ako princíp chápaná v právnickom, nefaktickom zmysle slova. Inak povedané, právo musí akceptovať skutočnosť, že všetci nie sú úplne „rovnakí“, no zároveň musí zabezpečiť „rovnosť“ ich právneho postavenia. Prejavom sociálnej funkcie súkromného práva je veľmi razantne sa formujúci princíp ochrany tzv. slabšej strany. Pod slabšou stranou sa rozumie subjekt, ktorý objektívne nie je schopný „konkurovať“ pri uplatňovaní svojich práv iným subjektom - je vo vzťahu k nemu „slabší“. Princíp rovnosti subjektov sa prejavuje predovšetkým v tom, že žiaden subjekt nesmie bezprávne, t. j. v prípade absencie svojho subjektívneho oprávnenia, inému subjektu nanútiť právnu povinnosť a ani subjektívne právo.
V prejednávanom spore nie je žalobca v tomto ponímaní slabšou stranou, ale išlo o rovnocenné subjekty, keď navyše žalobca bol tým, kto vyhľadal žalovaného s ponukou na predaj nehnuteľností a nerovnosť postavenia nemožno vidieť len v rozdielnom vzdelaní strán, prípadne ich osobných a sociálnych pomerov, a v danom prípade nie je daná možnosť (a ani potreba) vyvažovania fakticky nerovnakého postavenia objektívnym právom.
Zdroj: Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 3. septembra 2020, sp. zn.: 11Co/8/2020
