Súd prvého stupňa žalobe o nahradenie prejavu vôle nevyhovel a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade nezhody medzi spoluvlastníkmi o hospodárení so spoločnou vecou pri rovnosti spoluvlastníckych podielov musí byť zámer jedného zo spoluvlastníkov prezentovaný druhému spoluvlastníkovi. Ak druhý zo spoluvlastníkov s návrhom nesúhlasí, môže sa ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov obrátiť so žalobou na súd. Keďže v predmetnej veci žalobca neprezentoval svoj zámer žalovanému, logicky medzi nimi nemohlo dôjsť k rozporu stanovísk. Takýto rozpor so zmenou využitia územia, s ktorou je spojená stavebná úprava časti parcely v podielovom spoluvlastníctve strán, tu v podstate ani nie je - žalovaný totiž uviedol, že s týmto riešením súhlasí, avšak pre neho z neznámych dôvodov sa žalobca rozhodol vo veci konať sám. Tým pádom mal súd za to, že averzia a nečinnosť žalobcu vo vzťahu k žalovanému nemôže byť nahrádzaná rozhodnutím súdu, keď neboli splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka[1] (OZ). Žalobe o nahradenie prejavu vôle súd nevyhovel.
Odvolací súd na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súhlasil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uviedol, že právne úkony týkajúce sa hospodárenia so spoločnou vecou, ktoré jeden z rovnodielnych spoluvlastníkov vykoná bez toho, aby dal druhému spoluvlastníkovi možnosť sa k zamýšľanému úkonu vyjadriť, sú vo všeobecnosti úkonmi absolútne neplatnými pre rozpor so zákonom. Z toho dôvodu je potrebné zohľadniť argumenty prvostupňového súdu a jeho záver o tom, že aj keď proces rozhodovania spoluvlastníkov nie je formalizovaným procesom, predpokladom podania žaloby na súd v zmysle § 139 ods. 2 OZ je, že k procesu spoločného rozhodovania spoluvlastníkov došlo, aj keď neúspešne. Ak k rozhodovaniu nedošlo, súd prvej inštancie dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru, podľa ktorého hmotnoprávne podmienky pre možnosť súdu vo veci rozhodnúť v zmysle § 139 ods. 2 OZ splnené neboli.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že odvolací súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní bolo podľa dovolateľa nesporné, že jeho právny úkon, ktorým ako druhý podielový spoluvlastník pozemku navrhol žalovanému hospodárenie so spoločnou vecou, sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného a že žalovaný jeho návrh odmietol. Za takýto návrh považoval konanie vedené na okresnom a stavebnom úrade na základe jeho žiadosti o zmenu účelu využitia územia, pričom toto konanie bolo zastavené z dôvodu neudelenia súhlasu žalovaného s navrhovanou zmenou. Za odmietnutie jeho návrhu považoval negatívne stanoviská žalovaného v týchto správnych konaniach.
Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Dovolateľ podané dovolanie odôvodnil tým, že odvolací súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
„K prvému dovolateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu treba uviesť, že Civilný sporový poriadok (C. s. p.) v ustanoveniach § 431 a § 432 upravuje dva druhy dovolacích dôvodov. V prvom prípade sa jedná o dovolanie podané z dôvodu, že došlo k vade uvedenej v § 420 C. s. p. a v druhom prípade dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne či nedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod Civilný sporový poriadok nepozná.
Pokiaľ dovolateľ uplatňuje dovolací dôvod v zmysle § 432 C. s. p., pričom prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p.[2] dovolací súd uviedol, že dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a že dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.).“
Právnym posúdením veci sa rozumie činnosť súdu, ktorá spočíva v zaradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši skutkové otázky, teda zisťuje skutkový stav, a následne rieši právne otázky. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, napr. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci tak nemožno definovať ako nesprávne alebo neúplné zistenie skutkového stavu, resp. nesprávne hodnotenie dôkazov.
Dovolateľ pokiaľ aj formálne za dovolací dôvod označil nesprávne právne posúdenie veci, v dovolaní uvádza len skutkové okolnosti, ktoré podľa jeho názoru preukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 139 ods. 2 OZ. Okrem toho nesúhlasil so (skutkovým) záverom súdu prvej inštancie, že pred podaním žaloby na súd neprezentoval žalobcovi svoj zámer so spoločnou vecou. Podľa jeho presvedčenia konajúce súdy mali za jeho návrh na hospodárenie so spoločnou vecou adresovaný žalovanému považovať správne konanie vedené na stavebnom úrade na základe jeho žiadosti.
„Z uvedeného je zrejmé, že námietky dovolateľa, ktorými odôvodňuje nesprávne právne posúdenie veci, sa týkajú len skutkových záverov, z ktorých odvolací súd vychádzal, a to vo forme jednoduchého nesúhlasu s týmito závermi, resp. vo forme polemiky s rozhodnutím odvolacieho súdu. Argumentácia spochybňujúca použitie právnej normy súdom na daný prípad alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav v dovolaní žalobcu absentuje. Dovolanie podané žalobcom pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, nezodpovedá preto požiadavkám z hľadiska vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa § 432 ods. 2 C. s. p., čo je dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) C. s. p.“
Dovolací súd napokon uviedol, že žalobou o nahradenie prejavu vôle nemôže súd nahradiť prejav vôle žalovaného ako účastníka v správnom konaní, ktoré v tomto prípade prebiehalo na stavebnom úrade.
Zdroj: uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/96/2018 zo dňa 18.09.2019
