Odo dňa 1. januára 2014 nadobudlo účinnosť nové znenie pravidla 47 Rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorým boli zavedené prísnejšie podmienky pre podávanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva. Za akých podmienok môže sťažovateľ podať sťažnosť na ESĽP a ako sa zmenili podmienky podávania sťažností?

Predstavte si, že Vás v nemocnici požiadajú o zaplatenie regulačného poplatku v sume 2 eur. Doklad o zaplatení zahodíte a o pár mesiac obdržíte návrh na vydanie platobného rozkazu, kde ste povinný zaplatiť navyše trovy konania vo výške 200 eur. Mohlo by dôjsť k zásahu do Vašich základných práv? Jedným takýmto prípadom sa zaoberal Ústavný súd Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“), kde konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces.  

Ústavný súd Českej republiky vydal nález, v ktorom sa zaoberal posúdením ústavnosti inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ktorý je zakotvený v § 153b zákona Občánskeho soudního řádu. Obdobne je tento inštitút upravený aj v slovenskom právnom poriadku. V čom by mohol byť tento inštitút protiústavný a na základe akých kritérií Ústavný súd Českej republiky rozhodol?

Úradujúci slovenský premiér Róbert Fico (Smer-SD) sa okrem iného „preslávil“ nie najlepšími vzťahmi so zahraničnými investormi. Nie je to krátkodobá záležitosť, pretože prvé spory s medzinárodným poisťovacím gigantom Achmea Group majú svoj pôvod ešte v roku 2007. Premiér Fico sa nedávno nechal počuť, že súdnych sporov so zahraničnými investormi sa nebojí. Môže to znieť prekvapujúco, ale štát počas Ficovej éry drvivú väčšinu takýchto sporov vyhral. Až medzinárodná obchodná arbitráž s Achmeou sa vládnym právnikom vymkla z rúk...

Dlhoročné spory Slovenskej republiky so zahraničnými investormi majú svoj pôvod ešte v roku 2006, keď sa prvá vláda Róberta Fica (Smer-SD) pokúsila „pristrihnúť krídelká“ zahraničným investorom na Slovensku. Nech to znie akokoľvek, premiér Fico sa nechal počuť, že finanční investori dosahujú nadmerné zisky a nerozvíjajú slovenské podniky, ale ich vyciciavajú a finančné prostriedky odlievajú do zahraničia. Typickým príkladom takéhoto vydrancovaného odvetvia malo byť slovenské zdravotníctvo a typickým „škodlivým“ investorom holandský poisťovací gigant Achmea.

Ústavný sud SR zverejnil informácie o tom, v koľkých sťažnostiach fyzických a právnických osôb rozhodoval a následne nálezom potvrdil porušenie práva sťažovateľa v roku 2013. Vysoký počet nálezov v uplynulom roku 2013 potvrdzuje, že prieťahy v súdnom konaní stále patria ku kľúčovým problémom slovenského súdnictva. Ako to teda v konečnom sumáre vyzerá?

Dlhoročné spory Slovenskej republiky so zahraničnými investormi začali ešte v roku 2007, keď sa premiér Fico vlády pokúsil „urobiť poriadok“ (nielen) so zahraničnými investormi. Fico sa netají tým, že podľa neho investori dosahujú „nadmerné“ zisky a nerozvíjajú slovenské podniky, z čoho profitujú najmä materské spoločnosti v zahraničí. Akokoľvek lákavo takéto vyjadrenia a plány znejú, v konečnom dôsledku vedú k dlhotrvajúcim súdnym sporom s nespokojnými investormi. Záleží predovšetkým na predsedovi vlády, aby sa nenechal zatiahnuť do zákopových vojen s podnikateľskými kruhmi.

V článku rozoberám tézu, že slovenské trestné právo postihuje lennajzvávažnejšie formy počítačového pirátstva, ktoré označujeme okrem  iného ako "počítačová kriminalita". Takže z pohľadu právneho poriadku SR počítačové pirátstvo aj väčšina internetového práva patrí do civilného práva. Inak to však vidí Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, ktorý SR ratifikovala dňa 1.8.2007, a ktorý do počítačovej kriminality zahŕňa aj priestupky, správne delikty, civilné delikty  porušenie zmluvného záväzku, spôsobenie škody podľa OZ a kvázidelikty (bezdôvodné obohatenie podľa OZ) a kriminalizuje veľa internetových aktivít, a teda aj veľkú časť mladej populácie. Posúďte sami (citát z textu dohovoru): "Počítačová kriminalita je akékoľvek protiprávne, nemorálne a neoprávnené konanie, ktoré zahŕňa zneužitie údajov získanýchprostredníctvom výpočtovej techniky alebo ich zmenu".

Európska komisia po prvýkrát zverejnila správu o korupcii v členských štátoch EÚ. Správa obsahuje informácie o tom, ako respondenti vnímajú korupciu vo svojom štáte a takisto obsahuje aj odporúčania, ktoré by mohli eliminovať korupčné správanie. Slováci vnímajú samotnú korupciu omnoho výraznejšie ako inde v Európskej únii. Vedeli ste, že ak napríklad neohlásite orgánom činným v trestnom konaní korupčné správanie iného sám spáchate trestný čin?

Dňa 12. novembra 2013 bol v Zbierke zákonov uverejnený zákon č. 353/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Cieľom novely je zavedenie nových opatrení, ktoré by mali napomôcť znižovaniu administratívnej záťaže najmä pre registrované a evidované daňové subjekty a tiež minimalizácia daňových únikov pri obchodovaní s pohonnými látkami. Novela nadobudla účinnosť 1. decembra 2013 s výnimkou niektorých bodov čl. I, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2014, prípadne ju nadobudnú až 1. marca 2014.