Kto je kto: Úvod do počítačového pirátstva a počítačovej kriminality I

Počítačová kriminalita: Odkiaľ sa nabrala?

O takzvaných „pirátoch“ hovoríme v súvislosti s priekopníkmi Internetu a sociálnych sietí, ktorí maximálne využívajú slobodu prejavu na Internete. Iní „piráti“ využili právne vákuum v oblasti elektronických komunikácií na dosahovanie obrovských ziskov podnikaním na hrane zákona. Piráti v užšom zmysle využívajú Internet na nezákonné podnikanie a iné ilegálne činnosti.

Prvé zmienky o počítačovej kriminalite pochádzajú z USA, kde sa v súvislosti s rozvojom informatiky a počítačových sietí v 60. rokoch minulého storočia začali objavovať prvé špecifické technologické delikty. Pre potreby policajnej praxe vznikla definícia počítačovej kriminality (angl. Cyber crime), ktorá zahŕňa celé spektrum deliktov, pri ktorých zohrávajú určitú úlohu počítače, počítačové systémy a siete, uskladnené dáta a technológie[i].

Počítačová kriminality podľa Rady Európy

Z hľadiska medzinárodného práva je pre Slovenskú republiku záväzná definícia obsiahnutá v Dohovore rady Európy o počítačovej kriminalite, ktorý slovenská vláda ratifikovala 1. augusta 2007[ii]. Európsky dohovor počítačovú kriminalitu vymedzuje široko, keď sem zahŕňa aj priestupky a správne delikty, civilné delikty (spôsobenie škody) a kvázidelikty (bezdôvodné obohatenie). Počítačová kriminalita je podľa dohovoru „akékoľvek nelegálne, nemorálne a neoprávnené konanie, ktoré zahŕňa zneužitie údajov získaných prostredníctvom výpočtovej techniky alebo ich zmenu.“[iii] V takom prípade medzi počítačovú kriminalitu zaraďujeme aj protispoločenské konania, ktoré v zmysle ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sú „konaním proti dobrým mravom“(nemorálnym konaním)[iv], napríklad filmy pre dospelých.

Počítačová kriminalita po slovensky

Slovenské právo neprebralo vyššie citovanú definíciu počítačovej kriminality do trestného zákona. preto slovenské trestné právo postihuje len najzávažnejšie formy pirátstva (počítačové trestné činy). Slovenský trestný zákon nepozná termín počítačová kriminalita, ale veda trestného práva, kriminológia a kriminalistika ponúkajú definíciu počítačovej kriminality. Do počítačovej kriminality patrí akékoľvek protiprávne konanie spáchané prostredníctvom počítača, počítačových systémov alebo počítačových sietí (počítač ako prostriedok na spáchanie trestného činu) alebo protiprávne konanie smerujúce proti počítaču, počítačovým systémom alebo proti spracúvaným dátam (počítač ako hmotný predmet útoku)[v].

Ako to vidia Američania

Podľa anglo-americkej koncepcie sa za počítačovú kriminalitu v užšom zmysle považujú okrem iných najmä útoky na počítač, ktorými sú útoky proti dôveryhodnosti, hodnovernosti a dostupnosti počítačových údajov a systémov[vi]. V praxi ide najmä o poškodenie, pozmenenie alebo vymazanie uskladnených dát alebo o zhoršenie kvality, obmedzenie alebo narušenie sieťovej služby. Sem patria kybernetické útoky typu DOS (angl. Denial of Service) alebo DDOS (angl. Distributed Denial of Service), ale aj šírenie ilegálnych programov (angl. Crimeware) ako sú napríklad vírusy, zrútené programy, trójske kone a iné infiltračné prostriedky[vii].

Anglo-americká koncepcia pozná aj počítačovú kriminalitu v širšom zmysle, ktorá zahŕňa prevažne „vlastnú“ počítačovú kriminalitu[viii]. Pre vlastné počítačové trestné činy je typické použitie počítača alebo počítačovej siete ako nástroja na spáchanie trestného činu[ix]. Môže ísť napríklad o dnes už klasické protiprávne konania na Internete (hacking, cracking, phreaking, carding, pharming a spoofing)[x].

Do počítačovej kriminality podľa amerických štandardov patria tiež zločiny týkajúce sa obsahu (angl. Content-Related Crimes), pri ktorých počítač alebo počítačová sieť slúži ako prostredie alebo nástroj na šírenie obsahu, ktorý je a priori ilegálny[xi]. Vhodným príkladom takéhoto konania je zneužívanie Internetu na šírenie detskej pornografie alebo propagácia extrémistických ideí a hnutí (napr. fašizmu, nacizmu, rasizmu alebo komunizmu).  

Na Slovensku je dobre (hackerom)

Po prečítaní týchto riadkov si bežný slovenský užívateľ Internetu môže vydýchnuť. Slovenská regulácia Internetu je minimálna a slovenské právo toleruje pestrú paletu konaní, ktoré v zahraničí kriminalizujú[xii]. Pre Slovenskú republiku je typická nízka vymožiteľnosť práva a určitá chaotickosť právnej úpravy, ktoré neumožňujú efektívne postihovať napríklad civilné delikty alebo priestupky proti právam duševného vlastníctva.

Tieto skutočnosti potvrdzuje odborný odhad spoločnosti BSA Slovensko, podľa ktorého podiel pirátskeho autorsky chráneného komerčného softvéru (warezu) v roku 2011 klesol na „len“ 40%[xiii]. Zo známych údajov tiež vyplýva, že miera počítačového pirátstva na Slovensku je vyššia ako v USA (menej ako 19%) aj ako priemerná hodnota pre členské štáty Európskej únie (viac ako 33%)[xiv]. Na druhej strane, rozšírenie počítačového pirátstva na Slovensku korešponduje s celosvetovými priemernými hodnotami (okolo 42%) a viac-menej zodpovedá spoločenskej a ekonomickej situácii v krajinách strednej a východnej Európy[xv].