ACHMEA Reloaded: Spory so zahraničnými investormi pokračujú, Fico prehráva na body

Dobrý začiatok, zlý koniec

Nezostalo len pri slovách, pretože vláda premiéra Fica už v roku 2007 pripravila balíček legislatívnych opatrení namierených proti súkromným investorom v zdravotníctve, ktorý je známy pod názvom „zákaz zisku“ zdravotných poisťovní[i]. Je to regulácia, ktorá zdravotným poisťovniam zakazuje vyplácanie dosiahnutého zisku, ktorý sa musí investovať do verejného zdravotného poistenia[ii].

Regulačný zásah sa uskutočnil tak, že Národná rada SR schválila vládne návrhy zákonov, ktoré budeme označovať ako „Ficova novela“, konkrétne novela Zákona o zdravotnom poistení[iii] a novela Zákona o poisťovníctve[iv]. Zákony vyvolali protesty slovenských zdravotných poisťovní aj opozičných politických strán. Opozícia sa s takýmto zásahom do slobody podnikania nezmierila a 49 opozičných poslancov predmetnú legislatívu napadlo na Ústavnom súde SR[v].

Ako to vidí ústavný súd

Ústavný súd SR sa s ústavnou sťažnosťou stotožnil a v náleze ÚS SR PL. ÚS. 3/09 (uznesenie ÚS SR č. 3/2011 v Zbierke rozhodnutí ÚS SR a oznámenie č. 79/2011 Zbierky zákonov SR) zo dňa 26. januára 2011[vi] vyslovil nesúlad zákazu zisku zdravotných poisťovní s Ústavou SR[vii]. Podľa argumentácie ústavných sudcov je neprijateľné zakazovať dosahovanie zisku podnikateľským subjektom, ktorými sú aj súkromné zdravotné poisťovne. Takáto regulácia je v rozpore s článkom 35 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zakotvuje slobodu podnikania[viii]. Ficova novela navyše zasiahla do očakávaných výsledkov hospodárenia zdravotných poisťovní ako podnikateľských subjektov, s čím nemohli zahraniční investori vopred počítať[ix]. V tomto prípade ide o popretie základných zásad právneho štátu (zákaz retroaktivity) a  o zásah do ústavného práva na majetok (právo vlastniť a užívať majetok podľa ustanovení článku 20 ods. 1 Ústavy SR a nasl.)[x].  

Na scénu prichádza Achmea

Tým, že štát prijal takúto reguláciu, znehodnotil investíciu holandskej spoločnosti Achmea Group[xi]. Holandský investor to nenechal tak a ešte v roku 2008 sa obrátil na Medzinárodný arbitrážny tribunál v Luxemburgu so žalobou na Slovenskú republiku o náhradu škody a ušlého zisku[xii]. Právomoc arbitrážneho tribunálu prejednať vec a rozhodnúť vo veci je daná na základe Dvojstrannej zmluvy o ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom (ďalej len „BIT“), ktorá bola uzavretá ešte pred vstupom SR do EÚ a investorom podľa Hospodárskych novín poskytuje nadštandardnú právnu ochranu[xiii].

Právnici Achmey sa opreli o uznesenie Ústavného súdu SR (nález ÚS SR PL. ÚS. 3/09 – 3/2011, publikovaný v Zbierke zákonov SR ako oznámenie č. 79/2011 Z. z.), ktorý poisťovni dal za pravdu[xiv]. Preto nebolo prekvapením, keď 7. decembra 2012 Medzinárodný arbitrážny tribunál rozhodol v prospech holandského investora vo forme takzvaného „medzinárodného nálezu“[xv]. Rozhodcovský súd zaviazal Slovenskú republiku zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú zákazom zisku vo výške 22 miliónov EUR a nahradiť trovy arbitrážneho konania vo výške 3 milióny EUR[xvi].

Je už definitívne rozhodnuté?

Kažimírovi právnici ešte v januári 2013 namietali nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v rámci mimoriadneho opravného konania na Vyššom krajinskom súde vo Frankfurte nad Mohanom aj na Najvyššom spolkovom súde (Spolkovej republiky Nemecko) v Bonne[xvii]. Neboli však úspešní a Najvyšší spolkový súd vo svojom rozhodnutí potvrdil právomoc Medzinárodného arbitrážneho tribunálu vo veci konať aj rozhodnúť (III. B 37/12)[xviii]. Podľa informácií Hospodárskych novín to znamená, že šanca Slovenska vyhnúť sa zaplateniu rekordnej pokuty výrazne klesla[xix].

Poslednú nádej pre slovenskú stranu ešte predstavuje žaloba o zrušenie rozhodcovského nálezu (ako mimoriadny opravný prostriedok), s ktorou sa na Vyšší krajinský súd vo Frankfurte nad Mohanom v januári 2013 obrátili právnici Ministerstva financií SR[xx]. Musíme však podotknúť, že napadnutý rozhodcovský nález je právoplatný a vykonateľný a v týchto dňoch v Luxemburskom veľkovojvodstve prebieha exekučné konanie proti Slovenskej republike[xxi]. Minister financií Peter Kažimír pre Hospodárske noviny potvrdil, že už v máji 2013 luxemburské úrady zablokovali 30 miliónov eur na luxemburských účtoch Slovenskej republiky[xxii].

Finančné prostriedky zatiaľ zostávajú vo vlastníctve štátu, pretože exekútori čakajú na konečný verdikt v mimoriadnom opravnom konaní. Premiér Fico si prehru nepripúšťa, čo v decembri 2013 potvrdil pre Hospodárske noviny: „Je to neprávoplatné rozhodnutie, nikto nejde nič platiť.“[xxiii] Celkom inak to vidí poslanec NR SR za SDKÚ-DS a bývalý minister financií Ivan Mikloš: „je to len potvrdenie toho, že rozhodnutie prvej Ficovej vlády o zákaze zisku bolo nezodpovedné a bude štát stáť veľmi veľa.“[xxiv] Už onedlho sa dozvieme, ako rozhodcovské konanie dopadne a kto má pravdu.