Právo

Podľa správy Európskej komisie je korupcia na Slovensku samozrejmosťou

Európska komisia po prvýkrát zverejnila správu o korupcii v členských štátoch EÚ. Správa obsahuje informácie o tom, ako respondenti vnímajú korupciu vo svojom štáte a takisto obsahuje aj odporúčania, ktoré by mohli eliminovať korupčné správanie. Slováci vnímajú samotnú korupciu omnoho výraznejšie ako inde v Európskej únii. Vedeli ste, že ak napríklad neohlásite orgánom činným v trestnom konaní korupčné správanie iného sám spáchate trestný čin?

Redakcia 10. 02. 2014 3 min.
    Korupcia na Slovensku Korupcia na Slovensku Metalic grill over a large hole from 4freephotos.com

    Slováci a korupcia v percentách

    S výsledkov prieskumu Európskej komisie („EK“) vyplýva, že krajina s najmenšou mierou korupcie je Dánsko. Za Dánskom sa na druhom a treťom mieste umiestnili Fínsko a Švédsko. Slovenská republika obstála nelichotivo na 25. mieste. Za SR sa nachádzajú už len Taliansko, Rumunsko, Bulharsko a rebríček uzatvára Grécko s najväčšou mierou korupcie.

    Ako vnímajú obyvatelia Slovenska korupciu by sa dalo vystihnúť podľa správy EK následovne v percentách:

    • 90 % Slovákov si myslí, že v krajine je korupcia rozšírená;
    • 66 % zástupcov podnikateľov v SR si myslí, že korupcia je pre podnikanie na Slovensku prekážkou;
    • 57 % firiem uviedlo, že za posledné tri roky im práve korupcia zabránila získať verejné zákazky;
    • 53 % Slovákov považuje klientelizmus a rodinkárstvo za problém pri obchodovaní v SR;
    • 14 % Slovákov zažilo situáciu za posledných 12 mesiacov, kedy so od nich niekto pýtal alebo očakával úplatok.

    Odporúčania Európskej komisie

    Na Slovensku sa s korupciu obyvatelia stretávajú najmä v zdravotníctve, súdnictve, polícii, ale i pri rôznych správnych (administratívnoprávnych) konaniach. Európska komisia vo svojej správe poukazuje na niektoré oblasti, ktoré by SR mala v čo najbližšej dobe podchytiť a eliminovať v nich prejavy korupčného správania. Ide najmä o:

    • lepšiu kontrolu využívania finančných prostriedkov EÚ,
    • zabezpečiť právnu, ale aj faktickú nezávislosť súdnictva,
    • zlepšiť transparentnosť financovania politických strán na miestnej a regionálnej úrovni,
    • kontrola prepojených vzťahov medzi podnikateľmi a politikmi v SR absentuje (napr. v SR dodnes neexistuje zákon o lobingu).

    Korupcia v trestnom práve

    V slovenskom trestnom práve neexistuje trestný čin, ktorý by niesol výslovne pomenovanie korupcia. Trestný zákon („TZ“) s účinnosťou od 1. januára 2006 vo svojej ôsmej hlave, ktorá nesie názov Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných, obsahuje tretí oddiel s názvom Korupcia. Práve tento oddiel obsahuje všetky trestné činy, ktoré nesú znaky korupčného správania. Trestnými činmi spadajúcimi pod ôsmu hlavu, tretí oddiel Korupcie sú:

    • prijímanie úplatku § 328 až § 331 TZ (súd tu môže uložiť trest odňatia slobody až do výšky 15 rokov),
    • podplácanie § 332 až § 335 TZ (súd tu môže uložiť trest odňatia slobody až do výšky 12 rokov),
    • nepriama korupcia 336 TZ (súd tu môže uložiť trest odňatia slobody až do výšky 3 rokov),
    • volebná korupcia 336a TZ (súd uloží trest odňatia slobody do výšky 2 rokov).

    Za neoznámenie korupcie vám hrozia až tri roky!

    Vo svojich ustanoveniach TZ obsahuje skutkovú podstatu s názvom Neoznámenie trestného činu § 340 TZ. Páchateľom je taká osoba, ktorá sa hodnoverným spôsobom dozvedela, že iná osoba spáchala zločin, za ktorý TZ ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 10 rokov alebo niektorý z trestných činov korupcie, pričom takýto trestný čin neoznámi bez odkladu príslušnému orgánu (napríklad polícii) potrestá sa trestom odňatia slobody až na tri roky. I napriek tomu, že neznalosť zákona neospravedlňuje, máloktorý občan napríklad vie, že ktorý trestný čin (zločin) má hornú hranicu najmenej desať rokov. Podľa výsledkov Európskej komisie sa síce skoro každý ôsmy Slovák stretol s korupciou, avšak iba jedna pätina z toho ju oznámi príslušným orgánom.