V nižšie uvedenom prípade obvinený namietal právnu kvalifikáciu skutku tvrdiac, že jeho konanie, za ktoré bol súdom prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania trestného zločinu ublíženia na zdraví, malo byť posúdené nanajvýš ako pokus trestného činu. V dnešnom článku sa dočítate, kedy možno uplatniť dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ako aj to, ako sa posudzuje úmysel pri ublížení a zdraví.

Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ v súvislosti so zrušením tzv. „Mečiarových amnestií“ a únosom syna bývalého prezidenta SR vydala v danej veci stanovisko. Prečítajte si, ako sa vysporiadala s otázkou možnosti vydania európskeho zatykača po zrušení amnestií.

Môže byť osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby za spáchanie trestného činu v jednom štáte schengenského priestoru, stíhaná za rovnaký skutok v inom štáte tohto priestoru? Na uvedenú otázku odpovedal v uplynulých týždňoch Súdny dvor.

Poslaneckým návrhom zákona sa Trestný zákon doplnil o nový trestný čin tzv. kybernetickej šikany. Doplnenie uvedeného trestného činu súvisí najmä s masívnym presunom pracovných a súkromných aktivít obyvateľstva do digitálneho priestoru v čase pandémie nového koronavírusu. Nižšie sa dočítate viac o skutkovej podstate nového trestného činu.

V nasledujúcej trestnej veci posúdil súd prvého stupňa konanie obžalovaného ako trestný čin poškodzovania cudzej veci spáchaný závažnejším spôsobom konania z dôvodu, že bol podľa názoru súdu spáchaný voči všetkým spoluvlastníkom poškodenej nehnuteľnosti. Odvolacím súdom však došlo k rozdielnemu posúdeniu právnej kvalifikácie uvedeného skutku najmä s poukazom na nesprávnu aplikáciu ustanovenia Trestného zákona o priťažujúcej okolnosti.

Vláda SR schválila návrh Ministerstva spravodlivosti SR na úpravu Trestného poriadku, ktorým sa zavádzajú zmeny súvisiace s kolúznou väzbou. Bližšie o zmenách, medzi ktoré patrí aj úprava lehoty trvania väzby a stanovenie vyššieho štandardu náležitostí pre návrh na vzatie obvineného do väzby, sa dočítate v dnešnom článku.

Trestný zákon v ustanovení § 58 ods. 2 vymenúva trestné činy, pri ktorých sa páchateľom obligatórne ukladá trest prepadnutia majetku. Z jedného z takýchto trestných činov bol v nasledujúcom prípade uznaný za vinného obvinený, ktorý namietal práve uloženie trestu prepadnutia majetku ako neprimerane prísneho vzhľadom na to, že išlo o majetok, ktorý nemal súvis s predmetnou trestnou činnosťou. Ako sa k tejto argumentácii obvineného vyjadril dovolací súd sa môžete dočítať nižšie.

Ústavný súd SR nariadil Najvyššiemu súd SR, aby advokáta JUDr. Martina Ribára bezodkladne prepustil z väzby na slobodu. Z akých dôvodov tak Ústavný súd rozhodol sa dočítate v dnešnom článku.

Rezort spravodlivosti zverejnil predbežnú informáciu k pripravovanému návrhu zákona, ktorým sa bude meniť a dopĺňať Trestný poriadok a Trestný zákon. V predbežnej informácii sa stručne zhodnocuje súčasný stav aktuálne platnej právnej úpravy a stanovujú sa základné ciele novej úpravy, pričom jej zverejnenie predpokladá zapojenie verejnosti do prípravy právneho predpisu.

Vďaka schválenej novele zákona o obetiach trestných činov budú posilnené ich práva, zabezpečená ich ochrana pred ďalšou viktimizáciou a lepší prístup k odškodneniu. Zákon tak reaguje na potreby zraniteľnej skupiny ľudí, akými obete trestných činov nepochybne sú.