Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obvinený A. H. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva a to na tom skutkovom základe, že v rodinnom dome a garáži k nemu patriacej (bližšie špecifikovaných v rozsudku), po predchádzajúcej dohode s osobou K. I. špeciálne upravili podmienky na pestovanie rastlín rodu Cannabis (konopa). V objektoch vytvorili viac samostatných miestností s vlastnou ventiláciou a filtráciou vzduchu, rastliny zasadili do kvetináčov, tieto pestovali pod umelým osvetlením vysokotlakových sodíkových lámp a zalievali špeciálnymi roztokmi na urýchlenie rastu rastlín a ich skvalitnenie, zrelé rastliny s vrcholcovými šiškami odrezávali a sušili, pričom tieto činnosti uskutočňovali až do dňa 14. decembra 2015, kedy boli u nich rastliny rodu Cannabis (konopa) nájdené a zaistené pri domovej prehliadke tohto rodinného domu.
Rastliny rodu Cannabis (konopa) podľa ustanovení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch sú zaradené do I. skupiny omamných látok, tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy, je zaradený do I. skupiny psychotropných látok.
Za uvedené konanie bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere desať rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Súd tiež uložil obvinenému trest prepadnutia majetku, ktorým bola rekreačná chata, pozemky, nákladné motorové vozidlo a mobilný telefón.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva výlučne proti výroku o treste. Zdôraznil, že k spáchanému trestnému činu sa priznal, oľutoval ho, pričom pred jeho spáchaním viedol riadny život. Je si vedomý, že v jeho prípade súd prvého stupňa aplikoval pri ukladaní trestu zmierňovacie ustanovenie, napriek tomu považuje uložený trest za neprimerane prísny, pričom poukázal na ostatné sankcie, ktoré mu boli uložené. Popri treste odňatia slobody mu súd uložil aj trest prepadnutia majetku v celom rozsahu, pričom sa jednalo o majetok, ktorý žiadnym spôsobom nemal súvis s predmetnou trestnou činnosťou. Nejednalo sa o majetok pochádzajúci z trestnej činnosti alebo o majetok nadobudnutý z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Odvolací súd odvolanie obvineného zamietol. Následne bolo dovolaciemu súdu predložené dovolanie obvineného. Dovolací súd k argumentácii obvineného, v rámci ktorej namietal rozsah, v akom mu bol uložený trest prepadnutia majetku, uviedol nasledovné:
Ako správne aj odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, ustanovenie stanovuje trest prepadnutia majetku ako obligatórny následok trestného činu, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným (obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona), a to bez potreby naplnenia podmienok uvedených v prvom odseku citovaného ustanovenia a bez ohľadu na pôvod, resp. spôsob nadobudnutia daného majetku.
V prípade aplikácie výkladu ustanovenia § 58 ods. 3 Trestného zákona tak, ako ho podáva obvinený, v zmysle ktorého je súd povinný pri ukladaní trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona prihliadať na vzťah medzi spáchanou trestnou činnosťou a majetkom páchateľa (osobitne skúmať tento vzťah a na základe tohto následne určiť rozsah majetku, ktorý bude daným trestom dotknutý), by postrádala význam osobitná úprava postihu trestných činov uvedených v citovanom ustanovení v rámci samostatného odseku, ale tieto by boli zaradené do odseku 2, spolu s ostatnými trestnými činmi, pri ktorých je podmienka obligatórnej existencie vzťahu medzi spáchanou trestnou činnosťou a majetkom páchateľa, potenciálne postihnuteľného trestom prepadnutia majetku, explicitne vyjadrená.
Je evidentné, že začlenením predmetného ustanovenia zákonodarca reflektoval na potrebu dôslednejšieho majetkového postihu páchateľov spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov, s cieľom maximalizovať výchovné a prevenčné pôsobenie na osobu páchateľa. Z uvedeného dôvodu je potrebné postup okresného súdu, ktorý obvinenému uložil trest prepadnutia majetku v rozsahu uvedenom v jeho rozhodnutí, považovať za správny a v súlade so zákonom.
V rozsahu námietok vymedzených v dovolaní obvineného nebol naplnený žiadny z dovolacích dôvodov a preto dovolací súd rozhodol o odmietnutí dovolania obvineného, čo pre odsúdeného znamená skutočné prepadnutie jeho majetku v celom rozsahu.
Zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/52/2020 zo dňa 27.08.2020
