Obete trestných činov majú v trestnom konaní osobitné postavenie. Ako poškodení musia prejsť celým trestným konaním, ktoré často trvá dlhší čas a je náročné, a po právoplatnom odsúdení páchateľa sa musia náhrady škody spôsobenej páchateľom domáhať v samostatnom konaní, ak si náhradu škody neuplatnili v trestnom konaní.
Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ novely zákona reagovalo aj na praktické situácie, kedy obete potrebujú právnu pomoc aj mimo trestného a civilného konania z dôvodu riešenia zložitej životnej situácie, v ktorej sa ocitli. Ide najmä o situácie, kedy právnu pomoc potrebujú v konaniach o návrhoch na vydanie neodkladného opatrenia (ak sa obeť potrebuje chrániť pred ďalším kontaktom s páchateľom). Z toho dôvodu sa rozšírenie právnej pomoci zavádza aj na tieto konania.
Na uvedené reagoval aj pozmeňujúci poslanecký návrh, vďaka ktorému sa zväčšila vzdialenosť povinnosti osoby nepribližovať sa k ohrozenej osobe z pôvodných 10 metrov – skúsenosti z praxe poukázali, že pôvodných 10 metrov nie je dostatočných, nakoľko ohrozené osoby boli často šikanóznym spôsobom páchateľom prenasledované v tesnej zakázanej vzdialenosti. Zároveň pozmeňujúci návrh zaviedol povinnosť pre Policajný zbor, ktorý musí o skončení zákazu priblíženia informovať v prvom rade ohrozenú osobu, až následne osobu vykázanú.
Odškodňovanie
Novelou zákona sa mení filozofia odškodňovania obetí násilných trestných činov. Významnou zmenou je možnosť obetí požiadať o odškodnenie už po začatí trestného stíhania – doteraz mohli obete o odškodnenie žiadať až po právoplatnom skončení trestného stíhania voči páchateľovi. Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému sa žiadosť o odškodnenie predkladá, posúdi výsledky z vyšetrovania a vyhodnotí, či neexistujú dôvodné pochybnosti o existencii trestného činu, ktorým mala byť obeti spôsobená ujma. Následne rozhodne o priznaní (resp. nepriznaní) odškodnenia, ktoré poskytne obeti a začne ho vymáhať od páchateľa.
„Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, ak obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom (vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy). Navrhovaná úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak bola odkázaná na výživu zomretého,“
uvádza Ministerstvo spravodlivosti k výške odškodnenia.
Zároveň novela zákona rozširuje okruh obetí o:
pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti obete žili so zomrelým v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka z dôvodu spoločnej starostlivosti o domácnosť alebo odkázanosti výživou na zomrelú obeť. Po úmrtí obete môžu mať tieto osoby finančné problémy, čo musia pri žiadaní o odškodnenie preukázať.
obete domáceho násilia, t. j. obete trestného činu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby. Tieto obete mohli doteraz požiadať o odškodnenie len v prípade, ak im bola trestným činom spôsobená ujma na zdraví
obete, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma v dôsledku trestného činu nedobrovoľného zmiznutia.
Odborná pomoc
Obete trestných činov majú okrem nároku na odškodnenie nárok aj na poskytnutie odbornej pomoci, prostredníctvom ktorej sa majú vedieť lepšie vyrovnať s psychickými následkami vyplývajúcimi z násilného trestného činu.
Rezort spravodlivosti považuje za vhodné, aby subjekty poskytujúce odbornú pomoc boli koordinované najmä s ohľadom na ich činnosť a činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Výsledkom koordinácie týchto subjektov má byť zabezpečenie komplexnej ochrany obete, prevenciu páchania ďalšieho násilia na obeti a poskytnutie možnosti uplatnenia všetkých práv obete, nevynímajúc právo na odbornú pomoc a právo na ochranu pred viktimizáciou. Z toho dôvodu sa zavádza vytvorenie siete intervenčných centier, v ktorom budú previazané policajné intervencie s krízovou intervenciou a odbornou pomocou poskytnutej obeti alebo osobám ohrozených domácim násilím. V praxi by mal tento systém fungovať nasledovne – po vykázaní násilnej osoby zo spoločného obydlia polícia informuje intervenčné centrum, ktoré najneskôr do 72 hodín kontaktuje obeť a poskytne jej odbornú pomoc.
Intervenčné centrá budú zároveň vyhodnocovať nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia a ich úlohou bude zostavovať tzv. bezpečnostné plány, v ktorých navrhnú ďalší postup, ako napr. presun obete z obydlia, podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (ktorým je napr. už spomínaný zákaz približovania). Pracovníci centier okrem toho zabezpečujú odbornú pomoc, sprevádzanie obete v celom procese trestného konania a aj jej právne zastupovanie.
Za posledné tri roky udelilo Ministerstvo spravodlivosti SR akreditáciu 11 organizáciám poskytujúcich pomoc obetiam. Doposiaľ boli tieto organizácie finančne dotované vo výške 50 000,- eur ročne, čo však z dlhodobého hľadiska nepredstavovalo vyhovujúce riešenie. Zámerom je, aby pomoc obetiam bola poskytovaná kontinuálne za zvyšovania jej kvality a dostupnosti a preto po novom bude možné uzavrieť zmluvu o financovaní na dlhšie obdobie pre subjekty, ktoré budú pôsobiť ako intervenčné centrá.
„Uvedené opatrenie umožní vytvorenie siete subjektov poskytujúcich odbornú pomoc, zabezpečí poskytovanie odbornej pomoci na dlhodobej a dostupnej báze a vytvorí tiež priestor na zvyšovanie kvality poskytovanej pomoci,“
dodáva na záver Ministerstvo spravodlivosti SR.
Poslanci NR SR novelu zákona schválili 7. mája 2021, kedy zo 116 prítomných poslancov hlasovalo 116 za návrh. Zákon tak nadobudne účinnosť 1. júla 2021.
