Do Trestného zákona sa vložil nový § 360b, ktorý znie nasledovne:
„Nebezpečné elektronické obťažovanie
(1) Kto úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhorší kvalitu života iného tým, že
a) ho dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene alebo dlhodobo inak obťažuje, alebo
b) neoprávnene zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) s úmyslom získať pre seba alebo iného značný prospech, alebo
c) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.“
Doterajšia právna úprava tejto oblasti nemala podobu, ktorá by bola zameraná na boj proti kyberšikane – niektoré aspekty kyberšikany bolo doposiaľ možné postihovať iba v prípade, ak ich bolo možné podradiť pod niektorú skutkovú podstatu už existujúcich trestných činov, ktorými sú napr. nebezpečné prenasledovanie tzv. kyberstalking, vydieranie, poškodzovanie cudzích práv, výroba (rozširovanie, prechovávanie) detskej pornografie, nátlak atď.
Kybernetická šikana je špecifický druh šikany realizovaný informačnými a komunikačnými technológiami, t. j. priamo nástrojom, ktorým páchateľ ubližuje. Hlavnými znakmi kyberšikany sú:
dlhodobosť, resp. opakovanosť,
intenzívnosť a
preukázateľný dopad na poškodeného.
Vyplývajúc zo skutkovej podstaty nového trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, tento zahŕňa najnebezpečnejšie prípady kybernetickej šikany, t. j. také konania, ktorých účelom je úmyselné dlhodobé zhoršenie kvality života obete. Zverejňovanie osobných záznamov (obrazových, zvukových), ktoré páchateľ získal so súhlasom obete, sa postihuje iba vtedy, ak ide o záznamy osobných prejavov spôsobilých privodiť vážnu ujmu poškodenému. Účelom takéhoto vymedzenia je zabrániť neprimeranému trestaniu.
Výsledkom novely Trestného zákona má byť vyplnenie „prázdnych“ miest v oblasti postihu kyberšikany bez toho, aby znaky skutkovej podstaty nového trestného činu duplikovali alebo prekrývali konania, ktoré už sú trestnými činmi podľa Trestného zákona. Zámer bol presne opačný, trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania má tieto trestné činy dopĺňať.
Vo vzťahu k trestnému činu nebezpečného prenasledovania treba uviesť, že skutková podstata tohto trestného činu nesleduje ochranu pred kybernetickou šikanou vo všeobecnosti, ale poskytuje ochranu len pred takými prejavmi, ktoré možno považovať za nebezpečné prenasledovanie, tzv. kyberstalking – vyhrážanie spojené s dlhodobým prenasledovaním, vyhľadávanie osobnej blízkosti, sledovanie a pod. Z uvedeného vyplýva, že trestný čin nebezpečného prenasledovania má za cieľ primárne ochrániť jednotlivca pred prenasledovaním na rozdiel od nového trestného činu, ktorého účelom je ochrana pred kyberšikanou páchanou inými možnými spôsobmi šikany. Nový trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania nekladie dôraz na prvok prenasledovania, nakoľko v praxi sa kybernetická šikana realizuje aj inými spôsobmi, napr. obťažovaním, zastrašovaním, krádežou identity, šírením osobných alebo nepravdivých informácií atď.
Ustanovenie odseku 1 písm. b) síce vychádza z trestného činu ohovárania a trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, avšak sa od skutkových podstát týchto trestných činov líši podstatným spôsobom. V prípade ohovárania je nutné, aby páchateľ oznamoval nepravdivé informácie – na rozdiel od kybernetickej šikany, kedy naopak dochádza vo veľkej miere k zverejňovaniu a oznamovaniu pravdivých, intímnych a citlivých informácií, údajov alebo (audio)vizuálnych záznamov. Pri trestnom čine porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy ide o porušenie dôvernosti neverejne prednesených slov alebo prejavov a ich neoprávnené zachytenie a sprístupnenie tretej osobe so spôsobením ujmy poškodenému. Nebezpečné elektronické obťažovanie spočíva vo zverejnení akéhokoľvek prejavu zachyteného so súhlasom poškodeného a jeho následné „zneužitie“, ktorého následkom je podstatné zhoršenie kvality života obete.
Zavedenie trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania možno považovať za účelné a dôvodné s ohľadom na novodobý rozšírený fenomén kybernetickej šikany, ktorá je negatívnou súčasťou online priestoru. Novela zákona nadobudne účinnosť už od 1. júla 2021.
