Rozsudkom okresného súdu bol obvinený uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona (TZ) poukazom na § 123 ods. 3 písm. i) TZ v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ. Skutkovým základom bolo jeho konania, kedy spoločne s už právoplatne odsúdeným fyzicky napadli poškodeného. Poškodený sa za nimi rozbehol v domnení, že mu kopali do dverí, a niekoľkokrát ich vyfotografoval, v dôsledku čoho ho už odsúdený udrel päsťou do tváre. Po páde poškodeného na zem ho obvinený kopal do rôznych častí tela a skokom na pravú nohu poškodenému spôsobil zlomeninu členka a vykĺbenie členkovej kosti. Tieto zranenia si vyžadovali operačnú liečbu. Okrem nich poškodený utrpel pomliaždeniny tváre, hornej pery, pravého lakťa s povrchovou odreninou s dobou liečenia od 1. januára 2014 do 20. mája 2014. Počas obdobia od 1. januára 2014 do 24. februára 2014 bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života závažným spôsobom.
Za uvedený skutok uložil súd prvého stupňa obvinenému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré krajský súd po preskúmaní ako nedôvodné zamietol. Následne bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného, v ktorom obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (TP) a poukázal najmä na rozpory vo svedeckých výpovediach a na znalecký posudok. Okrem iného namietal aj nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, pretože jeho konanie malo byť podľa jeho názoru posúdené ako pokus trestného činu.
Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 TP. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) TP. Dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
„Dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.“
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) TP slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Ustanovenie v časti za bodkočiarkou vylučuje skutkové námietky – uvedené znamená, že nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok (ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa) bol zistený nesprávne a neúplne. Rovnako je neprípustné namietať hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu.
Obvinený však v dovolaní namietal hodnotenie dôkazov a to najmä svedeckých výpovedí. Jeho námietky sú však tzv. námietkami skutkovými, t. j. námietkami vzťahujúcimi sa k správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu, ktorý však dovolací súd pri dovolaní podanom uvedeného ustanovenia nemôže skúmať ani meniť. Skutkový prieskum môže súd v rámci dovolacieho konania vykonať len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 TP.
Dovolací súd konštatoval k právnej kvalifikácii konania obvineného, že táto plne zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného v napadnutom rozsudku okresného súdu po objektívnej i subjektívnej stránke.
„Z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví totiž stačí zistenie, že páchateľ vedel, že svojim konaním môže spôsobiť tento ťažší následok a bol s tým uzrozumený (úmysel eventuálny). V zmysle konštantnej judikatúry spolupáchatelia trestného činu ublíženia na zdraví zodpovedajú za celý následok spoločného konania bez ohľadu na okolnosť, aké konkrétne čiastkové zranenia boli spôsobené konkrétnym čiastkovým útokom toho ktorého páchateľa a tiež bez ohľadu na okolnosť, že bol rozdiel v intenzite konania jednotlivých spolupáchateľov (R 41/1993-III.). V tomto smere teda námietky obvineného neboli opodstatnené.“
Najvyšší súd dospel k záveru, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania a z toho dôvodu ho na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.
Zdroj: Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/53/2019 zo dňa 30.09.2019
