Advokát Ribár bol zadržaný ešte v roku 2019 v rámci akcie Apač, ktorej účelom bolo zadržať členov zločineckej skupiny Takáčovcov obvinených v súvislosti s násilnou trestnou činnosťou. Ribár bol okrem iného obvinený z obzvlášť závažného zločinu vydierania a návodu na krivú výpoveď. Po celú dobu od zadržania až do prepustenia na základe nariadenia Ústavného súdu SR strávil vo väzbe.
Ústavný súd SR na základe Ribárovej sťažnosti rozhodol dňa 13. mája 2021 a konštatoval, Najvyšší súd SR uznesením z augusta 2020 porušil sťažovateľove právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto uznesenie zároveň Ústavný súd SR zrušil a prikázal Najvyššiemu súdu SR, aby sťažovateľa prepustil z väzby na slobodu.
Ústavný súd SR konštatuje, že ako dôvod kolúznej väzby videl sudca pre prípravné konanie skutočnosť, že samotná činnosť kladená Ribárovi za vinu má kolúzny charakter a zároveň vznikla potreba opätovného vypočutia svedkov po vznesení obvinenia (bez špecifikácie konkrétnych svedkov). Zároveň uvádza, že orgány činné v trestnom konaní a súdy musia byť schopné po 9 mesiacoch trvania kolúznej väzby uviesť konkrétne mená osôb, proti ktorým by potenciálne kolúzne správanie sťažovateľa mohlo viesť.
,,V kontexte takýchto nedostatkov v odôvodnení uznesenia špecializovaného súdu v spojení s uznesením najvyššieho súdu, ústavnému súdu neostáva nič iné, iba konštatovať, že ak v nich nie je uvedený žiadny konkrétny dôvod kolúznej väzby (mená osôb, ktoré ešte vypočuté neboli), dôvody kolúznej väzby potom neexistujú,“
uvádza Ústavný súd SR.
Zároveň poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej čím dlhšie väzba trvá, tým viac musia súdy pre udržanie väzby vyžadovať splnenie vyššej miery podozrenia zo spáchania skutku.
Ústavný súd k preventívnej väzbe uvádza, že súd rozhodujúci o väzbe je povinný skúmať ako jednu z materiálnych podmienok dôvodov väzby, či zistené skutočnosti a vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že sa skutok stal. Súd nesmie vychádzať iba formálne z uznesenia o vznesení obvinenia, ale musí preskúmať a zhodnotiť dôkazy, ktoré ho k vzneseniu obvinenia viedli. Skúmanie dôvodov zabráni účelovej nadkvalifikácii skutku zo strany polície. Takýto postup polície by nemal byť zo strany súdov tolerovaný.
„Úlohou súdov pri rozhodovaní o väzbe je dohliadať na dodržiavania zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní a v prípade, ak k porušeniu zákona dôjde, z takéhoto postupu vyvodiť dôsledky, ktorými môže byť aj prepustenie obvineného z väzby. Nie je preto rozhodujúce to, čo formálne vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia, ale to, čo reálne vyplýva z vykonaného dokazovania. Preto prístup zvolený najvyšším súdom je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný a vedie k porušeniu práva sťažovateľa na osobnú slobodu,“
zdôrazňuje Ústavný súd SR.
K nálezu Ústavného súdu sa vyjadrila aj Slovenská advokátska komora (SAK), podľa ktorej tento nález predstavuje významný prínos aj pre upokojenie napätej atmosféry medzi advokátmi súvisiacej s nejasnými dôvodmi kolúznej väzby advokáta Ribára a zároveň aj pre nastavenie prísnych limitov pre posudzovane dôvodov kolúznej väzby. SAK sa ako amicus curiae, tzv. priateľ súdu, pridala k ústavnej sťažnosti v časti týkajúcej sa advokácie a poskytovania právnych služieb formou listu, ktorý Ústavnému súdu SR zaslala v novembri 2020.
„Postup orgánov činných v trestnom konaní voči nášmu kolegovi JUDr. Martinovi Ribárovi sme v komore vnímali veľmi citlivo jednak pre nejasnosti, ktoré sprevádzali vymedzenie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, a ktorý spočíval vo výkone jeho činnosti advokáta, ako aj pre neúmernú dĺžku trvania väzby. Vítame konštatovanie Ústavného súdu, ktorý v zhode s Európskym súdom pre ľudské práva je toho názoru, že väzobné stíhanie osôb, ktoré pôsobia v oblasti práva (sudcovia, prokurátori, advokáti), musí byť podrobené najprísnejšiemu posúdeniu. V prípade advokátov je podľa Nálezu Ústavného súdu v hre totiž nielen výkon slobodnej profesie advokáta, ale každé trestné stíhanie advokáta súvisiace s výkonom jeho profesie v sebe obsahuje aj mraziaci účinok pre ostatných advokátov poskytovať túto pomoc v prospech klienta, a tým oslabuje dôveru v právny štát,“
vyjadril sa k aktuálnej situácii predseda SAK Viliam Karas. Okrem toho SAK zdôrazňuje, že aj podľa ESĽP je jedným z pilierov ochrany práva v demokratickej spoločnosti existencia nezávislej advokácie.
Na podporu Ribára vznikla aj Iniciatíva advokátov za právny štát, ktorú podporuje 104 advokátov a ďalšie osoby iných právnických profesií. Iniciatíva upozorňuje na negatívne trendy v justícii a na úlohy, ktoré majú advokáti pri výkone advokácie - úlohou advokátov je hlavne ochrana svojich klientov pred zásahmi výkonnej moci a pred svojvôľou justície. Poukazuje na dehonestáciu advokátov obhajcov, spochybňovanie úlohy a poslania advokátov a snahu o zasahovanie do nezávislosti advokátov a ich kriminalizácie. Iniciatíva uvádza k prípadu Ribára, že jeho ,,previnenie“ spočíva v obhajobe osôb z organizovaných skupín obvinených zo závažných trestných činov.
„Musíme skonštatovať, že práve táto skutočnosť robí z neho v očiach orgánov činných v trestnom konaní a bohužiaľ tiež v očiach justície, osobu činnú pre uvedenú organizovanú skupinu a to napriek tomu, že do dnešného dňa nebol v rámci trestného konania predložený jediný vecný dôkaz o tom, že by JUDr. Martin Ribár nad rozsah výkonu advokácie vykonával činnosti pre túto skupinu alebo ju podporoval,“
zdôrazňujú zástupcovia Iniciatívy.
O úprave podmienok kolúznej väzby prebieha vo vláde SR dlhodobejšia diskusia. Návrh novely, ktorou by sa podmienky kolúznej väzby mali zmeniť, bola pripravená na rezorte spravodlivosti pod vedením ministerky Kolíkovej. Takto pripravený návrh musí riadne prejsť celý legislatívnym konaním, ktorého súčasťou je aj pripomienkové konanie, v ktorom sa k návrhu vyjadrujú povinne pripomienkujúce subjekty a odborníci. Zároveň však poslancov NR SR čaká hlasovanie o poslaneckom návrhu novely Trestného poriadku z dielne poslankyne Petry Hajšelovej, ktorý upravuje lehoty väzieb. Ministerka Kolíková upozorňuje, že je nezodpovedné o tak dôležitom inštitúte, akým kolúzna väzba je, hlasovať bez pripomienkovania a riadnej diskusie.
