Interpol vydal v roku 2012 na žiadosť USA a na základe zatykača vydaného orgánmi tejto krajiny červený obežník týkajúci sa osoby nemeckého štátneho príslušníka, na účely jeho prípadného vydania. Keď sa v členskom štáte Interpolu zistí miesto pobytu osoby, ktorej sa týka takýto obežník, tento štát je v zásade povinný uskutočniť jej dočasné zadržanie, prípadne monitorovať alebo obmedziť jej pohyb. Ešte pred vydaním červeného obežníka však bolo proti nemeckému občanovi v Nemecku začaté trestné stíhanie, ktoré sa podľa vnútroštátneho súdu týkalo rovnakých skutkov ako tento obežník. Toto konanie bolo právoplatne zastavené v roku 2010 po tom, čo obvinený zaplatil orgánmi určenú peňažnú sumu. Následne Spolkový úrad kriminálnej polície Nemecko informoval Interpol, že podľa jeho názoru je z dôvodu tohto skoršieho konania v danom prípade uplatniteľná zásada ne bis in idem, v zmysle ktorej sa zakazuje, aby bola osoba, ktorá už bola právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby, znovu stíhaná za rovnaký trestný čin.
Obvinený podal v roku 2017 na Správny súd Wiesbaden, Nemecko žalobu proti Nemecku, ktorou sa domáhal, aby bola Nemecku uložená povinnosť prijať opatrenia potrebné na odstránenie červeného obežníka. V tomto podaní sa odvolával okrem porušenia zásady ne bis in idem aj na porušenie svojho práva na voľný pohyb zaručeného článkom 21 ZFEÚ, keďže nemohol vstúpiť do zmluvného štátu Schengenskej dohody alebo do členského štátu bez toho, aby mu hrozilo zatknutie. Domnieval sa tiež, že z dôvodu týchto porušení je spracúvanie jeho osobných údajov uvedených v červenom obežníku v rozpore legislatívou o ochrane osobných údajov v trestných veciach.
V tejto súvislosti Správny súd Wiesbaden Nemecko položil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa uplatňovania zásady ne bis in idem, konkrétne možnosti uskutočnenia dočasného zadržania osoby, ktorej sa týka červený obežník v situácii, o akú ide v tomto prípade. Zároveň sa Súdneho dvora tiež pýtal na dôsledky pre spracúvanie osobných údajov uvedených v takomto obežníku zo strany členských štátov.
Súdny dvor rozhodol, že článok 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda[1], ako aj článok 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 50 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia dočasnému zadržaniu osoby, ktorej sa týka červený obežník vydaný Interpolom na žiadosť tretieho štátu, orgánmi zmluvného štátu Schengenskej dohody alebo členského štátu, s výnimkou prípadu, keď je v právoplatnom súdnom rozhodnutí vydanom v takomto štáte preukázané, že táto osoba už bola takýmto štátom právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby za rovnaké skutky, ako sú tie, na ktorých je založený tento červený obežník.
Súdny dvor tiež rozhodol, že ustanovenia smernice 2016/680 v spojení s článkom 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a článkom 50 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia spracúvaniu osobných údajov uvedených v červenom obežníku vydanom Interpolom, pokiaľ nebolo prostredníctvom takéhoto súdneho rozhodnutia preukázané, že na skutky, na ktorých je založený tento obežník, sa uplatňuje zásada ne bis in idem, ak takéto spracúvanie spĺňa podmienky stanovené touto smernicou.
Súdny dvor uviedol, že zásada ne bis in idem sa môže uplatniť v kontexte právoplatného rozhodnutia o zastavení trestného konania po tom, čo obvinený splnil určité povinnosti a osobitne zaplatil sumu peňazí stanovenú prokuratúrou. Po tomto spresnení Súdny dvor rozhodol, že článok 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, článok 50 Charty, ani článok 21 ods. 1 ZFEÚ nebránia dočasnému zadržaniu osoby, ktorej sa týka červený obežník Interpolu, pokiaľ nie je preukázané, že táto osoba bola zmluvným štátom Schengenskej dohody, alebo členským štátom právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby za rovnaké skutky, ako sú tie, na ktorých je založený červený obežník, a preto sa uplatní zásada ne bis in idem. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že dočasné zadržanie môže v situácii, keď existuje pochybnosť o uplatniteľnosti zásady ne bis in idem, predstavovať nevyhnutnú etapu na vykonanie potrebného overenia v tejto súvislosti a zároveň zabrániť riziku úteku dotknutej osoby. Toto opatrenie je teda odôvodnené legitímnym cieľom, ktorým je zabrániť beztrestnosti tejto osoby. Naopak, ak už bolo uplatnenie zásady ne bis in idem konštatované právoplatným súdnym rozhodnutím, dočasnému zadržaniu, prípadne ďalšiemu trvaniu tohto zadržania, bráni tak vzájomná dôvera medzi zmluvnými štátmi Schengenskej dohody, ako aj právo na slobodu pohybu.
Zmluvným štátom Schengenskej dohody a členským štátom prináleží, aby zabezpečili dostupnosť opravných prostriedkov, ktoré dotknutým osobám umožnia získať takéto rozhodnutie. V prípade, že je dočasné zadržanie nezlučiteľné s právom Únie z dôvodu uplatnenia zásady ne bis in idem, členský štát Interpolu by neporušil svoje povinnosti člena tejto organizácie tým, že by takéto zadržanie neuskutočnil.
Čo sa týka otázky osobných údajov uvedených v červenom obežníku Interpolu, Súdny dvor uviedol, že akákoľvek operácia s týmito údajmi predstavuje „spracúvanie“, na ktoré sa vzťahuje smernica 2016/680. Toto spracúvanie sleduje legitímny účel a nemožno ho považovať za nezákonné len z toho dôvodu, že na skutky, na ktorých je založený červený obežník, by sa mohla uplatniť zásada ne bis in idem. Takéto spracúvanie orgánmi členských štátov sa môže ukázať ako nevyhnutné práve na účely overenia, či sa uvedená zásada uplatní.
Súdny dvor rozhodol, že smernica 2016/680 v spojení s článkom 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a článkom 50 Charty nebráni spracúvaniu osobných údajov uvedených v červenom obežníku, pokiaľ nebolo právoplatným súdnym rozhodnutím preukázané, že v danom prípade sa uplatní zásada ne bis in idem. Takéto spracúvanie však musí spĺňať podmienky stanovené touto smernicou – musí byť osobitne potrebné na splnenie úlohy realizovanej príslušným vnútroštátnym orgánom na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií. Ak sa naopak uplatní zásada ne bis in idem, zapísanie osobných údajov uvedených v červenom obežníku Interpolu do registrov hľadaných osôb členských štátov už nie je potrebné, keďže dotknutá osoba už nemôže byť za skutky, ktorých sa týka uvedený obežník, trestne stíhaná, a preto za ne nemôže byť ani zatknutá. Dotknutá osoba preto musí mať možnosť požiadať o vymazanie týchto údajov. Ak je však tento zápis zachovaný, musí byť sprevádzaný informáciou o tom, že dotknutá osoba už nemôže byť v členskom štáte alebo v zmluvnom štáte stíhaná za rovnaké skutky z dôvodu zásady ne bis in idem.
Zdroj: https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2021-05/cp210076sk.pdf
