Ešte v roku 1995 sa mali príslušníci bezpečnostných orgánov dopustiť spáchania viacerých trestných činov vrátane zavlečenia osoby do cudziny, lúpeže a vydierania. Obeťou týchto činov bol syn vtedajšieho prezidenta SR Michala Kováča. O 3 roky neskôr predseda vlády SR (toho času Vladimír Mečiar) zastupujúci prezidenta udelil na uvedené skutky amnestiu, ktorú v roku 2017 poslanci NR SR zrušili.
Okresný súd Bratislava III zvažuje vydanie európskeho zatykača na jedného z obžalovaných a z toho dôvodu sa obrátil s návrhom na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ s otázkou, či je vydanie zatykača a zrušenie amnestie v súlade s:
právom EÚ,
rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV z 13.júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi,
Chartou základných práv EÚ.
V konaní kladie okresný súd tieto konkrétne otázky:
„Bráni vydaniu európskeho zatýkacieho rozkazu podľa rámcového rozhodnutia 2002/584 prekážka ne bis in idem, a to s ohľadom na článok 50 Charty základných práv EÚ v prípade, ak trestná vec bola právoplatne ukončená súdnym rozhodnutím o oslobodení spod obžaloby alebo zastavení trestného stíhania, keď tieto rozhodnutia boli vydané na základe amnestie, ktorá bola po právoplatnosti týchto rozhodnutí zákonodarným orgánom zrušená a vnútroštátny právny poriadok ustanovuje, že zrušením takej amnestie sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií a milostí, a zanikajú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v takejto zrušenej amnestii, a to všetko bez osobitného súdneho rozhodnutia alebo súdneho konania?
Je v súlade s právom na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované článkom 47 Charty základných práv EÚ, ako i s právom nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin, ktoré je garantované článkom 50 Charty základných práv EÚ, ako i s článkom 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, také ustanovenie vnútroštátneho zákona, ktoré bez rozhodnutia vnútroštátneho súdu priamo ruší rozhodnutie vnútroštátneho súdu o zastavení trestného stíhania, ktoré má podľa vnútroštátnej úpravy charakter konečného rozhodnutia s účinkami oslobodenia spod obvinenia, a na základe ktorého bolo trestné konanie s konečnou účinnosťou zastavené dôsledkom amnestie, ktorá bola vydaná v súlade s vnútroštátnym zákonom?
Je v súlade so zásadou lojality podľa článku 4 odseku 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako i s článkom 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako i s právom na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované článkom 47 Charty základných práv EÚ, ako i s právom nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin, ktoré je garantované článkom 50 Charty základných práv EÚ, také ustanovenie vnútroštátneho zákona, ktoré obmedzuje ústavný súd pri preskúmavaní uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa článku 86 písm. i) Ústavy SR, len na posúdenie jej súladnosti s Ústavou SR, bez ohľadu na záväzné akty prijaté Európskou úniou, a to najmä Chartu základných práv EÚ, Zmluvu o fungovaní Európskej únie, ako i Zmluvu o Európskej únii?“[1]
Pochybnosti okresného súdu sú založené na zásade ne bis in idem, podľa ktorej nikoho nemožno stíhať alebo potrestať za trestný čin, za ktorý už bol odsúdený alebo oslobodený. Dôležitou je aj skutočnosť, že všetky dotknuté konania už boli právoplatne ukončené.
Z dôvodu právoplatnosti skončených konaní sa generálna advokátka zaoberala otázkou, či sa zastavenie trestného konania z dôvodu amnestie považuje za právoplatné oslobodenie s uplatnením zásady ne bis in idem aj v prípade, ak bola táto amnestia neskôr zrušená. Zároveň pripomenula, že právoplatné rozhodnutie musí spĺňať 2 podmienky, pričom prvou je definitívne zastavenie trestného stíhania právoplatným rozhodnutím. Túto podmienku považuje generálna advokátka za splnenú, nakoľko vykonaním amnestie boli konania právoplatne skončené.
Druhou podmienkou právoplatného rozhodnutia je jeho vydanie na základe posúdenia vo veci samej. Podľa generálnej advokátky však údaje obsiahnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňujú dospieť k takémuto záveru. Z pojmu oslobodenie síce vyplýva, že sa rozhodlo o trestnoprávnej zodpovednosti obžalované v súvislosti s okolnosťami prípadu – uvedené však v prípade rozhodnutia o zastavení stíhania z dôvodu amnestie spravidla neplatí. Podľa názoru generálnej advokátky celkovo návrh obsahuje protichodné konania.
Generálna advokátka v závere svojho návrhu odporúča Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že zásada ne bis in idem nebráni vydaniu európskeho zatykača, ak bolo trestné stíhania najprv právoplatne zastavené bez posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti osôb z dôvodu amnestie, ale po zrušení amnestie stratilo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania účinky. Zároveň generálna advokátka konštatovala, že posúdenie zákonnosti zrušenia amnestie a s tým spojené obnovenie trestného konania nespadá do pôsobnosti práva EÚ.
