Štátne právo



Národná rada SR schválila 29. mája 2014 nové volebné zákony. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.

 



V mnohých prípadoch je kameňom úrazu interpretácia „vymáhateľnej pohľadávky“ slovenskými súdmi. Ako ju interpretujú české súdy a aká je úprava odporovateľnosti v novom českom Občianskom zákonníku?



Ústavnému súdu SR bol doručený návrh Okresného súdu Žilina na začatie konania o súlade právnych predpisov týkajúci sa nesúladu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR. Prečo je podľa názoru všeobecného súdu predmetné ustanovenie protiústavné?



Ústavný súd Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) sa zaoberal prípadom, kedy zdravotne postihnuté osoby (nevidiace) podpísali zmluvu o úvere, pričom v predmetnej zmluve bol uvedený nesprávny účet, na ktorý sa malo plniť. Išlo o účet ich známeho, ktorý im pomáhal s uzavretím zmluvy o úvere. Samozrejme, peniaze od známeho už nevideli. Poďme sa na danú ústavnú sťažnosť pozrieť bližšie. 



Inštitút volebného moratória vyvoláva v odbornej aj laickej verejnosti rozporuplné názory. V prípade Slovenskej republiky jeden zákon predvolebnú kampaň pred voľbami zakazuje (napr. § 27 zákona č. 303/2001 Z. z.o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v znení neskorších predpisov), druhý ju s malými obmedzeniami pripúšťa (napr. § 24 ods. 14 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Konsenzus na uplatnenie tohto inštitútu nenachádzame ani medzi politikmi, politológmi, a dokonca ani analytici nemajú rovnaký názor, či by sa mala krátko pred voľbami agitácia zastaviť.



Nedávno sa na stránkach penonline.sk objavili dva články o verejnej ochrankyni práv SR (ombudsmanke), JUDr. Jane Dubovcovej. Pozrime sa bližšie, aké úlohy a oprávnenia dáva ombudsmanovi platná právna úprava, na čo slúži Úrad Verejného ochrancu práv SR a Kancelária Verejného ochrancu práv SR. Poďte sa spolu s nami pozrieť, ako funguje inštitút ombudsmana vo svete a porovnajte ho s inštitútom Verejného ochrancu práv SR.    



Pozrime sa na inštitút Verejného ochrancu práv SR, ktorý od roku 2002 pozná aj slovenský právny poriadok. Pozrime sa bližšie, aké úlohy a oprávnenia dáva ombudsmanovi platná právna úprava, na čo slúži a čo vykonáva Úrad Verejného ochrancu práv SR a Kancelária verejného ochrancu práv SR. Poďte sa spolu s nami pozrieť, kto je kto a čo je čo na úrade ombudsmana v Bratislave.    



Plénum Ústavného súdu ČR dňa 4. marca 2014 vydalo stanovisko (sp. zn. Pl. ÚS- st. 38/14) k prípustnosti ústavnej sťažnosti, ktorej v trestnej veci nepredchádzalo dovolanie.



Plénum Ústavného súdu ČR dňa 4. marca 2014 vydalo stanovisko (sp. zn. Pl. ÚS- st. 38/14.) k prípustnosti ústavnej sťažnosti, ktorej v trestnej veci nepredchádzalo dovolanie.



V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 23. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 562/2013 bolo konštatované porušenie práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), a zároveň porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu všeobecným súdom a jeho ústavne neakceptovateľným hodnotením dôkazu.



Ústavný súd vyhlásil nález (sp. zn. I. ÚS 2430/13), ktorým vyhovel ústavnej sťažnosti Kristiny Colloredo - Mansfeldovej a zrušil predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, krajského súdu a okresného súdu v jej veci.