Inštitút volebného moratória a jeho komparácia

Volebné moratórium možno definovať ako zákaz zverejňovať alebo vysielať v rozhlase, televízii a v hromadných informačných prostriedkoch informácie o kandidátoch v ich prospech alebo v neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom v období bezprostredne pred voľbami.[1]

Zastávam názor, že právna úprava vzťahujúca sa na porušenie moratória nie je jednoznačná a v ďalšej časti poukážem na jej niektoré nedostatky.

Pri porušení moratória vysielateľom, akými sú napríklad televízie a rádiá, bezprostredné sankcie nehrozia, napriek tomu, že podliehajú kontrolnej právomoci zo strany licenčnej rady. Bez sankcií môžu zostať internetové médiá - všetky sociálne siete fungujú bez ohľadu na volebné moratórium[2] („Prežitok moratória dokazujú aj sociálne siete a internet, kde sa šírenie informácií ani nedá obmedziť. Sociológ Pavel Haulík považuje ticho dva dni pred voľbami za nezmysel. V dnešnej dobe sa dá komunikovať tak či tak, a to nielen v malom rozsahu. Všetky sociálne siete fungujú bez ohľadu na moratórium. Je to omyl, ktorý pretrváva, a politici si nevšimli, že dnes takéto obmedzenia nemajú žiadny význam, zhodnotil Haulík.“[3]). Samotní prezidentskí kandidáti sú oprávnení podať sťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Ich šance sú však minimálne, a to za predpokladu, že by porušenie zákona bolo také závažné, že by malo vplyv na výsledok volieb.

Chaos vo volebnej legislatíve možno sledovať už dlhšiu dobu. Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky v právnej úprave, bol Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vypracovaný volebný kódex, ktorý by mal priniesť zjednotenie pravidiel volieb. Politici sa na jeho finálnom znení dohadujú od jesene, najnovšie by sa mal objaviť na májovej schôdzi parlamentu v druhom čítaní.

Vzhľadom na antagonistické názory, ktoré inštitút moratória vyvoláva, je na mieste otázka, či ide skôr o prežitok dnešnej doby alebo nevyhnutnú súčasť našej spoločnosti a volebných kódexov.

Súčasná právna úprava 

V slovenskom právnom poriadku je viacero volebných zákonov, ktoré sa viac či menej dotýkajú aj inštitútu volebného moratória.

• Najrozsiahlejšie je inštitút volebného moratória ustanovenýzákone č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. V § 15 ods. 1 sa uvádza, že kampaň sa končí 48 hodín pred začiatkom voľby a v odseku 2, vedenie kampane mimo času určeného v odseku 1 je zakázané. Ustanovenie týkajúce sa moratória je tiež § 15 ods. 12, v ktorom sa uvádza, že v čase 48 hodín pred začatím voľby a počas voľby je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní a v hromadných informačných prostriedkoch zverejňovať alebo vysielať informácie o kandidátoch v ich prospech alebo v neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom. V § 15 ods. 13 sa ustanovuje, že počas voľby sa v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí zakazuje presviedčanie za voľbu alebo proti voľbe niektorého z kandidátov. Uverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky možno najneskôr tri dni pred dňom konania voľby. V § 15 ods. 14 sa uvádza, že uverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky možno najneskôr tri dni pred dňom konania voľby.

• Volebné moratórium definuje tiež zákon č. 303/2001 Z. z.voľbách do samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov v § 27 ods. 3. Uvádza sa, že akákoľvek volebná kampaň je 48 hodín pred začatím volieb a v deň konania volieb zakázaná.

• Rovnako aj zákon č. 346/1990 Zb.voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov v § 30 ods. 2 definuje, že kampaň sa končí 48 hodín pred začiatkom volieb a vedenie kampane mimo určeného času je zakázané. Odsek 12 uvádza, že zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa pred dňom volieb a odsek 14 - počas volieb je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

• Posledné dva zákony, ktoré sa venujú rovnakej problematike sú zákon č. 333/2004 Z. z.voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, kde sa v § 24 ods. 14 hovorí, že v deň volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov v § 19 ods. 8 ustanovuje, že vysielať alebo zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách alebo koalíciách v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom v rozhlasovom vysielaní a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí je 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň volieb zakázané a v § 19 ods. 9 sa uvádza, že v deň volieb je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Existujúce volebné zákony, na ktoré poukazujem vyššie, boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokrát novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne upravené, ako aj inak právne vyjadrené a s  rôznym obsahom, a to v závislosti na tom, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol zákon upravovaný. Zásadné zmeny, týkajúce sa volebných systémov či volebných obvodov však počas účinnosti týchto predpisov vykonané neboli. Uvedené skutočnosti viedli v ostatných rokoch politickú, odbornú ale i laickú verejnosť k diskusii o potrebe vypracovania novej legislatívy v oblasti volebného práva s cieľom vytvoriť jediný zákon upravujúci všetky druhy volieb. 

Z ústavnoprávneho pohľadu možno nájsť neopodstatnenosť inštitútu volebného moratória v kontexte Ústavy SR, kde sa uvádza, že „sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“[4] V súvislosti s týmto ustanovením nie je nevyhnutnosť či potreba volebného moratória jednoznačne obhájiteľná. Možno povedať, že občania sú existenciou volebného moratória obmedzovaní vo výkone ústavného práva na slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií. Rovnako možno uviesť aj názor ústavného právnika Petra Kresáka, ktorý nevidí dôvod, aby kandidáti na prezidenta nemohli oslovovať svojich voličov až do momentu odovzdávania hlasov a považuje volebné moratórium za „zbytočné a nerozumné“.[5]

Faktom je, že volebné moratórium sa často nedodržiava. Zjavnými a najfrekventovanejšími porušeniami zákona sú najmä roznášanie letákov v čase trvania volebného moratória, ponechanie predvolebných billboardov aj 48 hodín pred konaním voľby, lepenie predvolebných materiálov na rôzne predmety, objekty či prostriedky MHD atď. Aj preto opodstatnenosť tohto inštitútu len ťažko nájsť.

Podklad vyššie uvedených názorov a faktov možno pozorovať aj v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré vo veľkej miere sťažnosti sťažovateľov ohľadom postupu subjektov počas volebnej kampane odmietli ako neopodstatnené[6] alebo boli odmietnuté[7].

Zjavná je aj rôznorodosť legislatívnej úpravy v oblasti uskutočňovania prieskumov verejnej mienky. Dokonca ani odborná verejnosť nemá jasno v tom, či by mali byť prieskumy verejnej mienky uverejňované bez časových obmedzení alebo je vhodné určiť prísnejšie časové rozhranie ako ustanovuje súčasná legislatíva. V prípade prvej možnosti je možné argumentovať tým, že občan – volič má právo vedieť, či jeho hlas bude mať váhu v konečnom rozhodovaní. Na druhej strane môže byť veľa voličov ovplyvnených výsledkami prieskumov, ktoré ani reálne nemusia zohľadňovať skutočný stav hlasovania vo voľbách. Za vhodnejšie riešenie preto považujem druhú alternatívu. V tomto prípade sa bude môcť občan rozhodnúť bez ovplyvňovania na základe vlastného vedomia a po vlastnom uvážení, čím by sa vyhlo tzv. odovzdaniu hlasov „menšiemu zlu“. 

Nové volebné kódexy

Predkladaný návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku systémovo tvoria viaceré časti. Vo všeobecnej časti sú sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre všetky druhy volieb. Týkajú sa najmä volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a volebných okrskov, zoznamu voličov, postupu pri hlasovaní, postupu a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisťovania výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za porušenie tohto zákona. V legislatíve Slovenskej republiky ide o nový inštitút. Sankcie za porušenie zákona majú najmä zabezpečiť prevenciu a až následne represiu.[8]

Návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov obsahuje novú zákonnú úpravu všeobecných pravidiel pre volebnú kampaň pre všetky druhy volieb a osobitnú úpravu o vedení politickej reklamy v rozhlase a televízii. Cieľom nového zákona je komplexne upraviť problematiku volebnej kampane v jednom zákone, ustanoviť pravidlá správania sa všetkých subjektov ovplyvňujúcich voľby (politických strán, kandidátov), upraviť pôsobnosť a úlohy štátnych orgánov pri kontrole správania sa pri vedení volebnej kampane, dodržiavania zákonných podmienok, ako aj vyvodzovanie sankcií voči porušovateľom.[9]

V § 11 v spoločných ustanoveniach k vysielaniu politickej reklamy podľa § 9 a 10 sa uvádza, že vysielanie politickej reklamy je povolené len v čase začínajúcom sa 21 dní pred dňom konania volieb a končiacom sa 48 hodín pred dňom konania volieb. V § 16 o volebných prieskumoch sa uvádza, že v čase 21 dní pred dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Zahraničná právna úprava

Rakúsko

V porovnaní so slovenskou právnou úpravou, v Rakúsku platí volebné moratórium iba v deň volieb, politické kampane sú zakázané. Tento zákaz platí iba vo vnútri budovy, kde sa voľby konajú a tiež v areáli budovy. Rozmer tohto sektora oznámi starosta (to je zvyčajne 30 metrov). Zákaz je stanovený pre všetky druhy volieb (zákon o voľbách do parlamentu, zákon o voľbách prezidenta, zákon o voľbách do európskeho parlamentu). Porovnateľné ustanovenie možno nájsť aj v zákonoch upravujúcich voľby do krajských a obecných zastupiteľstiev. V deň volieb, každá forma politickej kampane je zakázaná (prejavy, vylepovanie letákov, rozdávanie letákov a pod.). V prípade, ak bude zákaz porušený, môže byť uložená pokuta až do výšky 218 eur.

Belgicko

Podľa právnej úpravy platnej v Belgicku, sa volebné moratórium uplatňuje pre všetky druhy volieb. Platí všeobecne zákaz lepenia plagátov a roznášania letákov od 10 hodiny dňa pred voľbami (sobota) do konca volieb (15 hodiny v nedeľu). Počas rovnakého obdobia je všeobecný zákaz politickej propagandy vo všetkých formách, v priamom susedstve volebných miestností. Sankciou za porušenie volebného moratória je trest odňatia slobody na 8 až do 14 dní ​​alebo uloženie pokuty vo výške od 143 eur až do 1100 eur. 

Chorvátsko

Chorvátska právna úprava predpisuje uplatnenie moratória v nasledujúcich voľbách:

• voľby zástupcov do chorvátskeho parlamentu,
• voľby do zastupiteľských orgánov jednotiek miestnej a regionálnej samosprávy,
• voľby primátorov, starostov, krajských prefektov, starostu mesta Záhreb a 
• voľby v prezidentských voľbách.

V tejto súvislosti právna úprava ustanovuje časové rozhranie pre výkon volebnej reklamnej kampane. Volebná reklamná kampaň začína dňom vyhlásenia kolektívnych zoznamov volebných obvodov a končí 24 hodín pred dňom volieb. V deň volieb až do uzavretia volebných miestností a 24 hodín pred dňom volieb, všetky druhy volebnej reklamy sú zakázané, vrátane zverejňovania odhadov volebných výsledkov, vylepovania fotografií na prostriedky verejnej komunikácie, vyhlásení a rozhovor kandidátov.

Podľa tzv. pravidiel správania sa elektronických médií s celoštátnou koncesiou v Chorvátskej republike, v priebehu volebnej kampane a tzv. pravidiel o správaní chorvátskej národnej televízie počas predvolebnej kampane, sú médiá obmedzené vo vyhlásení výsledkov prieskumu verejnej mienky v deň volieb a 24 hodín pred dňom volieb. Sankcie, ktoré môžu byť za tieto porušenia udelené, sú uvedené v nasledovnom texte. Pokuta HRK 3.000,00 musí byť uložená pre fyzickú osobu, pre prípad porušenia volebného ticha. Pokuta vo výške HRK v rozpätí medzi 10.000,00 a 30.000,00 sa uloží, ak kandidát porušil volebné ticho. Pokuta vo výške HRK v rozpätí medzi 100.000,00 500.000,00 sa uloží právnickej osobe za porušenie volebného ticha. Pokuta vo výške HRK v rozpätí medzi 10.000,00 a 30.000,00 sa uloží zodpovednej osobe v rámci tejto právnickej osoby za porušenie volebného ticha.

1 eur = 7.614 HRK

Litva

Rovnako aj v litovskej právnej úprave nachádzame právne predpisy dotýkajúce sa inštitútu moratória. Tieto predpisujú, že volebná kampaň a to bez ohľadu na jej formu je zakázaná vo všetkých voľbách 30 hodín pred začatím volieb a v deň volieb až do uzavretia volebných miestností. Výnimkou je len stála vizuálna volebná kampaň materiálu v miestach, na to určených, za predpokladu , že bol vystavený na najmenej 48 hodín pred začatím volieb. Počas obdobia, kedy je volebná kampaň zakázaná bez vizuálnej volebnej kampane, materiál (s výnimkou tých, ktoré vydala Ústredná volebná komisia) môže byť zobrazený vo volebnej miestnosti alebo vo vzdialenosti do 50 metrov okolo budovy, v ktorej sa volebná miestnosť nachádza. Informácie o priebehu volieb, počet voličov, ktorí prišli hlasovať, dokumenty, ktoré je potrebné mať pri hlasovaní, pozývanie prísť voliť alebo akékoľvek iné informácie, ktoré nepodnecujú nezúčastnenie sa vo voľbách, či hlasovať pre alebo proti kandidátovi alebo zoznamu kandidátov, nesmú byť považované za predvolebnú kampaň. Podľa zákona o správnom trestaní osoba, ktorá poruší uvedené zákazy musí byť potrestaná pokutou v rozpätí 500 až 1000 litov. Ak zákaz porušil člen volebnej komisie alebo iný úradník, rovnako ako volební pozorovatelia môžu dostať pokutu vo výške 1.000 až 4.000 litov. V prípade, že sa čin spácha v médiách, riaditeľ média alebo osoba zodpovedná za obsah médií bude potrestaná pokutou od 10 000 do 50 000 litov.

1 eur = 3.453 LTL

Portugalsko

V Portugalsku sa volebné moratórium uplatňuje. V každých voľbách sa volebná kampaň končí o 00.00 hod dňa pred voľbami. Politická kampaň je tiež zakázaná v deň volieb až do uzavretia volebných miestností. Preto, aktivity týkajúce sa podpory kandidátov alebo politických strán, sú zakázané v priebehu dňa pred voľbami a po väčšinu volebného dňa. Zverejnenie prieskumov verejnej mienky je zakázané v rovnakom období. Propaganda je tiež zakázaná v čase hlasovania až do vyhlásenia výsledkov.

Právna úprava obsahuje aj úpravu sankcií, v prípade porušenia zákonom stanovených pravidiel. Volebná kampaň v deň volieb alebo deň pred, sa potrestá odňatím slobody až do 6 mesiacov alebo pokutou medzi 2.5 € a 25 €. Pokuty sa navýšia od 5 € do 10 €, v prípade volebnej kampane počas hlasovania až do vyhlásenia výsledkov. Volebná kampaň v deň volieb alebo deň pred, má byť potrestaná najmenej 100 dňami. Sankcie sa menia v prípade, že kampaň sa robí pri volebných miestnostiach alebo v ich blízkosti (50 m). Trestom môže byť odňatie slobody na viac ako 6 mesiacov.

Právna úprava vo Fínsku povoľuje volebnú kampaň bez obmedzení, pričom výnimkou je len deň volieb, kedy nie je volebná kampaň povolená. Príkladom právnej úpravy, kde sa inštitút moratória vo svojej podstate neuplatňuje je dánska a nórska právna úprava. Výnimkou nórskej je jedine propaganda vo volebných miestnostiach, ktorá sa trestá vykázaním. Vo Veľkej Británii (výnimkou je deň volieb, kedy platí všeobecná nepísaná dohoda nevykonávať volebnú kampaň) sa volebná kampaň nereguluje žiadnym spôsobom a môže sa vykonávať bez obmedzenia.[10]  

Záver

Záverom možno konštatovať, že inštitút moratória je diskutabilným a jednoznačnú odpoveď na jeho uplatenie nenachádzame ani v zahraničnej právnej úprave. Úprava inštitútu moratória je v jednotlivých štátoch Európskej únie, ktoré boli podrobené analýze, odlišná, pričom v niektorých štátoch sa neuplatňuje vôbec. Domnievam sa, že inštitút moratória, tak ako je upravený v súčasnosti, je prekonaný a vyžadoval by si novú odbornú diskusiu a jeho následnú legislatívnu úpravu. Vzhľadom na súčasný pokrok v oblasti elektronizácie a nemožnosti úplnej regulácie internetu, nie je možné zabrániť vedeniu pozitívnej a negatívnej kampane v čase moratória. Zastávam názor, že moratórium aj v kontexte čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je inštitútom nadbytočným, ktorý v súčasnosti nemá osobitný význam ani opodstatnenie. Na strane druhej považujem za vhodnú právnu úpravu časového rozhrania a pravidiel prieskumov verejnej mienky tak, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu voličov, často aj skreslenými a tendenčnými prieskumami.