ÚS ČR: ústavná sťažnosť, ktorej v trestnej veci nepredchádzalo dovolanie, nie je prípustná

Stanovisko pléna ÚS ČR

I. senát Ústavného súdu ČR podal plénu Ústavného súdu ČR návrh na zaujatie stanoviska podľa § 23 zákona č. 182/1993 Z. z., o Ústavním soudu, pretože pri svojej rozhodovacej činnosti dospel k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru Ústavného súdu ČR vysloveného v náleze.
 
Odlišný právny názor I. senátu sa týkal posudzovania prípustnosti ústavných sťažností, a to v situáciách, kedy sťažovateľ v trestných veciach nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania. Doterajšia rozhodovacia prax Ústavného súdu ČR nebola v týchto prípadoch jednoznačná. Ústavný súd ČR sa totiž v minulosti zaoberal hodnoteniami námietok sťažovateľov v zmysle ich podradenia pod dôvody dovolania a na základe svojho vlastného záveru niekoľkokrát konštatoval, že nie je nutné trvať na vyčerpaní dovolania a ústavnú sťažnosť posúdil ako prípustnú, zatiaľ čo v iných uzneseniach vyvodil, že uplatnené námietky je možné podradiť pod dovolacie dôvody podľa trestného poriadku a ústavné sťažnosti podľa neho prípustné neboli.

Skutočnosť, že Ústavný súd ČR musí sám posúdiť prípadnú existenciu dovolacích dôvodov a nahrádzať rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR, je však v rozpore s princípom ústavnej sťažnosti, teda ochranou základných práv sťažovateľov nasledujúcou po predchádzajúcom vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov. Na ochranu práv boli zriadené predovšetkým všeobecné súdy a Ústavný súd ČR je k ochrane základných práv povolaný až v momente, keď týmto základným právam nebola poskytnutá ochrana pred súdmi všeobecnými. Ústavnému súdu ČR preto neprislúcha posudzovať, či námietky sťažovateľa napĺňajú niektorý z dovolacích dôvodov, pretože to je úlohou Najvyššieho súdu ČR. Ten tiež musí posúdiť, či v predchádzajúcich konaniach neboli porušené základné práva sťažovateľa a prípadne im v dovolacom konaní poskytnúť ochranu.Z týchto dôvodov prijalo plénum Ústavného súdu pod sp. zn. Pl. ÚS-st. 38/14, nasledujúce stanovisko: „Ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ v trestnom konaní nepodá zákonom predpísaným spôsobom dovolanie (§ 75 ods 1 zákona č. 182/1993 Z. z ., o Ústavním soudu, v znení neskorších predpisov).“[1]