# zo súdov
V tomto článku sa pozrieme na prípad, v ktorom odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že odvolanie žalobcov bolo podané oneskorene. Súd totiž vychádzal z nesprávnej doručenky, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie nebol doručený do správnej elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcov, ale do schránky iného advokáta.
Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Hájovský proti Slovenskej republike, ktorý sa týkal namietaného porušenia práva na spravodlivé konanie a práva na rešpektovanie súkromného života v súdnom konaní o žalobe na ochranu osobnosti. Predmetom sťažnosti bolo zverejnenie informácií (v novinovom článku) týkajúcich sa inzerátu, prostredníctvom ktorého sťažovateľ s partnerkou hľadali náhradnú matku ochotnú vynosiť a porodiť dieťa. Ako o sťažnosti rozhodol Európsky súd pre ľudské práva sa dočítate v dnešnom príspevku.
Zákonník práce pre okamžité skončenie pracovnému pomeru stanovuje len dva dôvody, a to právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin a závažné porušenie pracovnej disciplíny. V spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu, že zamestnanec dlhodobo porušoval svoje pracovné povinnosti. To, či zamestnávateľ zvolil správny dôvod ukončenia pracovného pomeru alebo mal zvoliť iný postup, sa dočítate v článku.
Ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) a b) Civilného sporového poriadku obmedzuje prípustnosť dovolania majetkovým cenzom v tom zmysle, že predmetom dovolacieho prieskumu môže byť len suma vo výške desaťnásobku minimálne mzdy, v prípade sporov s ochranou slabšej strany vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Nižšie uvedený individuálny pracovnoprávny prípad síce patrí do kategórie sporov s ochranou slabšej strany, dovolanie však v tomto prípade podal zamestnávateľ, ktorý v pozícii slabšej strany nie je. Ako v tomto prípade posúdil prípustnosť dovolania Najvyšší súd SR sa dočítate v dnešnom článku.
Všeobecný súd Európskej únie vo svojom rozhodnutí vo veci T‑668/19 zo dňa 7.7.2021 zamietol žalobu nemeckej spoločnosti proti Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo. Úrad zamietol prihlášku spoločnosti pre nedostatok rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky. Zároveň v ňom odbornej verejnosti poskytuje rozsiahly výklad týkajúci sa kritérií rozlišovacej spôsobilosti ochranných známok, in concreto zvukových ochranných známok. V rozsudku sa Všeobecný súd rozsiahlo venuje aj problematike vnímania takýchto ochranných známok spotrebiteľmi.
Predmetom nižšie uvedeného sporu bola otázka, či závet poručiteľky tvorí jednotný a ucelený záznam prejavu jej poslednej vôle a či v závete absentuje dátum jeho podpisu ako esenciálna zákonná náležitosť nevyhnutná pre platnosť tohto právneho úkonu. K umiestneniu dátumu v závete sa vyjadril odvolací súd, ktorého odôvodnenie si môžete prečítať v dnešnom článku.
Pred Súdnym dvorom sa nedávno ocitol prípad, v ktorom sa žalobkyňa domáhala náhrady škody v dôsledku ujmy, ktorá jej bola spôsobená tým, že si podľa nesprávne uvedenej rady v článku odborníka na liečivé bylinky nechala pôsobiť obklad zo strúhaného chrenu na členku namiesto dvoch až piatich minút celé tri hodiny. Kľúčovou otázkou v tomto prípade bolo posúdenie, kedy sa výrobok v zmysle smernice o zodpovednosti za chybné výrobky považuje za chybný.
V nasledujúcom spore nájomca neplatil nájomné za užívanie 5 - izbovej nehnuteľnosti po dobu troch mesiacov tvrdiac, že si tým uplatnil nárok na zľavu z nájomného z dôvodu, že v dvoch izbách došlo k poškodeniu vybavenia. Ako správne uplatniť právo na poskytnutie zľavy z nájomného u prenajímateľa sa dočítate v dnešnom článku.
Ustanovenie § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku stanovuje dôvody, ktoré musia byť uvedené v námietke zaujatosti. V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na náležitosť námietky zaujatosti, ktorou je uvedenie okamihu, kedy sa strana o dôvode vylúčenia dozvedela, a kedy súd môže prejednať námietku aj v prípade absencie tejto náležitosti.
V nižšie uvedenom prípade obvinený namietal právnu kvalifikáciu skutku tvrdiac, že jeho konanie, za ktoré bol súdom prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania trestného zločinu ublíženia na zdraví, malo byť posúdené nanajvýš ako pokus trestného činu. V dnešnom článku sa dočítate, kedy možno uplatniť dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ako aj to, ako sa posudzuje úmysel pri ublížení a zdraví.