Súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu – zamestnanca, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2 999,39 eur s príslušenstvom. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, že uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2 999,39 eur s 5 % úrokom z omeškania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s poukazom na § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (CSP) s tým, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Zároveň poukázala na § 421 ods. 1 písm. a) CSP a uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V nadväznosti na druhý dovolací dôvod vyčítala odvolaciemu súdu nesprávnosť jeho záveru, že nemožno akceptovať spôsob vymedzenia miesta výkonu práce žalobcu v pracovnej zmluve uzavretej so žalovanou ako územie Slovenskej republiky a Belgicka, ktoré odvolací súd považoval za široko koncipované a neurčité, spôsobujúce obchádzanie zákona najmä v súvislosti s uplatňovaním cestovných náhrad pri výkone práce v cudzine. Za rozhodnutie, od ktorého sa mal odvolací súd odkloniť, označil rozhodnutie dovolacieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 10/1971. Z toho dôvodu navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa Najvyššieho súdu SR dovolateľka dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP síce formálne označila, ale žiadnym spôsobom ho nekonkretizovala. Z dovolania preto nie je zrejmé, v čom spočíva dovolateľkou uplatnená vada. V tejto časti dovolací súd dovolanie odmietol, pretože dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 CSP.
„V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) CSP nie je dovolanie podľa § 421 ods. 1 prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. Na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.“
Uvedené ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy ako predmetu dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch s peňažným plnením. Len spory s ochranou slabšej strany majú výnimku, kedy je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. V prípade, ak je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy). V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.
Predmetom dovolacieho konania je suma vo výške 2 999,39 eur s 5 % úrokom z omeškania od 30. mája 2016 do zaplatenia. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (október 2015) bola 380 eur[1]. Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom sumu 3 800 eur. Prípustnosť dovolania žalovanej bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a) CSP vylúčená.
Napriek skutočnosti, že v preskúmavanej veci išlo o tzv. individuálny pracovnoprávny spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je zvýšená procesná ochrana tejto slabšej strany, ktorou je zamestnanec. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia.
„Znížený majetkový cenzus sa teda v individuálnom pracovnoprávnom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný zamestnanec. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný zamestnávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v CSP reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 CSP), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní.“
Najvyšší súd SR v nadväznosti na uvedené dovolanie žalovanej v časti uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) odmietol ako neprípustné.
Zdroj: Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2019 zo dňa 30.10.2019
