Spor sa týkal prihlášky ochrannej známky Európskej únie pozostávajúcej z kombinácie zvukov pri otváraní plechovky so šumivým nápojom, ktorou nemecká spoločnosť Ardagh Metal Beverage Holdings GmbH & Co. KG žiadala Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) o zápis ochrannej známky predloženej v audio formáte podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie.
V júli 2018 bola spoločnosť informovaná prieskumovým pracovníkom o tom, že prihlasovaná ochranná známka nie je spôsobilá na zápis. Spoločnosť bola upovedomená, že takáto ochranná známka tvorená zvukom predstavujúcim otvorenie plechovky s nápojom, po ktorom nasleduje pauza a dlhé šumenie, nemôže byť vnímaná ako ukazovateľ obchodného pôvodu výrobkov. Následne, rozhodnutím z januára 2019, prieskumový pracovník zamietol prihlášku ochrannej známky z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.
Voči tomuto rozhodnutiu spoločnosť podala odvolanie, ktoré bolo druhým odvolacím senátom EUIPO zamietnuté. Odvolací senát v ňom uviedol, že široká verejnosť nie je nevyhnutne zvyknutá na to, aby považovala zvuk za údaj o obchodnom pôvode balení neotvorených nápojov a zabalených nápojov. Dodal, že na to, aby mohol byť zvuk zapísaný ako ochranná známka, musí mať určitú rezonanciu alebo spôsobilosť byť rozpoznaný, aby mohol spotrebiteľov informovať o obchodnom pôvode dotknutých tovarov alebo služieb. Napokon sa odvolací senát domnieval, že prihlasovaná ochranná známka pozostáva zo zvuku, ktorý je neoddeliteľne spojený s používaním dotknutých tovarov, v dôsledku čoho by príslušná skupina verejnosti vnímala uvedenú ochrannú známku ako funkčný prvok a údaj o vlastnostiach dotknutých tovarov a nie ako údaj o ich obchodnom pôvode. Z toho vyvodil záver, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
Spoločnosť sa preto so žalobou obrátila na Všeobecný súd Európskej únie. V žalobe spoločnosť (žalobca) uviedol šesť žalobných dôvodov.
Ako prvý žalobný dôvod žalobca uviedol porušenie článku 72 ods. 2 a článku 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001, a to že odvolací senát podľa žalobcu vychádzal z nesprávneho posúdenia.
Ako druhý žalobný dôvod žalobca uviedol porušenie článku 72 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom odvolací senát podľa žalobcu porušil svoju povinnosť odôvodnenia.
Tretí žalobný dôvod spočíva v tom, že odvolací senát podľa žalobcu uplatnil nesprávne kritérium na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.
Ako štvrtý žalobný dôvod žalobca uviedol porušenie článku 72 ods. 2 a článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom odvolací senát podľa žalobcu dospel k nesprávnemu záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
Ďalej, ako piaty žalobný dôvod žalobca namietol porušenie článku 72 ods. 2 a článku 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom odvolací senát podľa žalobcu nesprávne posúdil určité skutočnosti.
Šiesty žalobný dôvod bol založený na porušení článku 72 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom odvolací senát údajne porušil právo byť vypočutý.
V zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 sa do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať tovar alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako tovary alebo služby pochádzajúce od určitého podniku a teda odlíšiť tento tovar alebo službu od tovarov alebo služieb iných podnikov.
Označenia bez rozlišovacej spôsobilosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže identifikovať obchodný pôvod tovaru alebo služby, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tovar alebo službu označenú ochrannou známkou, umožnili pri ich ďalšom nadobudnutí uskutočniť rovnakú voľbu, ak bola jeho skúsenosť pozitívna, alebo inú voľbu, ak bola skúsenosť negatívna.
Všeobecný súd Európskej únie v rozsudku vyslovil právny názor, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k ich vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti. Úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa, ktorý sa považuje za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, sa môže meniť podľa druhu dotknutých tovarov alebo služieb.
Ďalej Všeobecný súd Európskej únie s odkazom na ustálenú judikatúru uviedol, že je nevyhnutné, aby zvukové označenie, ktorého prihláška bola podaná na zápis, malo určitú rezonanciu, ktorá umožňuje cieľovému spotrebiteľovi vnímať ho a považovať ho za ochrannú známku a nie za funkčný prvok alebo za ukazovateľ bez charakteristických vlastností.
Zvuk vznikajúci pri otvorení plechovky vzhľadom na druh dotknutých tovarov sa bude považovať za čisto technický a funkčný prvok, keďže otvorenie plechovky alebo fľaše je nevyhnutne podmienené určitým technickým riešením v rámci narábania s nápojmi s cieľom ich konzumácie. Ak však príslušná skupina verejnosti vníma určitý prvok tak, že predovšetkým plní technickú a funkčnú úlohu, nebude ho vnímať ako údaj o obchodnom pôvode dotknutých tovarov.
Okrem toho zvukové prvky a približne jednosekundové ticho, ktoré ako celok tvorili prihlasovanú ochrannú známku, nemali žiadnu neodňateľnú charakteristiku, ktorá by umožňovala domnievať sa, že okrem ich vnímania ako uvedenia vlastnosti a ako odkazu na dotknuté tovary pre príslušnú skupinu verejnosti by ich táto skupina verejnosti mohla vnímať ako označenie obchodného pôvodu. Príslušná skupina verejnosti ich bude vnímať iba ako variant zvukov obvykle produkovaných nápojmi v okamihu otvorenia nádoby, v ktorej sa nachádzajú, a teda nedávajú prihlasovanej zvukovej ochrannej známke takú identifikačnú spôsobilosť, aby mohla byť identifikovaná ako ochranná známka.
Súd potvrdil názor odvolacieho senátu EUIPO, podľa ktorého ticho po zvuku otvorenia plechovky a dĺžka zvuku šumenia bubliniek v trvaní približne deväť sekúnd nie sú dostatočne výrazné na to, aby sa odlišovali od porovnateľných zvukov v oblasti nápojov. Kombinácia zvukových prvkov a prvku ticha teda nie je svojou štruktúrou neobvyklá, keďže zvuky otvorenia plechovky, ticho a zvuk šumenia zodpovedajú predvídateľným a obvyklým prvkom na trhu s nápojmi. Táto kombinácia teda neumožňuje príslušnej skupine verejnosti identifikovať uvedené tovary ako tovary pochádzajúce od určitého podniku a odlíšiť ich od tovarov iných podnikov.
Podľa článku 94 prvej vety nariadenia 2017/1001 musia byť rozhodnutia EUIPO odôvodnené. Takto upravená povinnosť odôvodnenia má rovnaký rozsah ako povinnosť odôvodnenia vyplývajúca z článku 296 druhého odseku ZFEÚ, ako ju vykladá ustálená judikatúra, podľa ktorej musia z odôvodnenia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy autora aktu, aby mohli dotknuté osoby spoznať dôvody prijatého opatrenia a uplatniť na základe toho svoje práva, a jednak aby súd Európskej únie mohol pristúpiť k preskúmavaniu zákonnosti rozhodnutia. Všeobecný súd v tomto rozhodnutí potvrdil povinnosť odôvodnenia, ktorú má EUIPO. Zároveň dodal, že povinnosť odôvodnenia neznamená povinnosť odpovedať na všetky tvrdenia a všetky dôkazy, ktoré mu boli predložené na posúdenie, ale stačí, aby EUIPO uviedol skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam.
Zdroj: Rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-668/19 Ardagh Metal Beverage Holdings/EUIPO (Marque sonore) https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=243853&pageIndex=0&doclang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=303424
