Žalobca 1 ako strýko poručiteľky, žalobca 2 ako teta poručiteľky a žalobca 3 taktiež ako teta poručiteľky, sa žalobou domáhali určenia, že závet poručiteľky, ktorým sa mala jedinou dedičkou celého jej majetku stať žalovaná, je neplatný. Dôvodom podania žaloby podľa žalobcov bola skutočnosť, že poručiteľka zomrela dňa 6. marca 2016 a do úvahy ako dediči zo zákona v IV. dedičskej skupine prichádzajú žalobcovia. Toho času sa viedlo dedičské konanie po poručiteľke, ktoré však nebolo ukončené, pretože v dedičskom konaní predložila žalovaná originál závetu napísaného údajne vlastnou rukou poručiteľky dňa 14. apríla 2015. Žalobcovia namietali absolútnu neplatnosť tohto závetu, na základe čoho im Okresný súd Bratislava II uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podali žalobu o určenie neplatnosti závetu na súd. Žalobcovia v predloženom závete namietali skutočnosť, že dátum spísania závetu, t. j. 14. apríl 2015, je uvedený až pod podpisom poručiteľky, ako aj to, že podpis na závete sa neviaže k samotnému textu závetu, ktorý bol zrejme dopísaný až po podpise, teda spochybňovali aj napísanie závetu vlastnou rukou poručiteľky.
Súd prvej inštancie zistil, že zo závetu poručiteľky vyplýva, že je napísaný rukou, poručiteľka ho zriadila pre prípad svojej smrti a v závete prehlásila, že jej majetok po smrti zdedí jej sesternica, t. j. žalovaná. Na konci závetu sa nachádzal rukou písaný dátum 14. apríl 2015 a podpis poručiteľky sa nachádzal nad týmto dátumom a bol napísaný iným písmom, akým je napísaný podpis poručiteľky. Súd vysvetlil, že závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti Občianskeho zákonníka.
Jednou z podstatných náležitostí závetu je uvedenie dňa, mesiaca a roku jeho podpísania - táto požiadavka sa vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, o akým spôsobom bol závet vyhotovený.
„Holografný závet je platným právnym úkonom iba vtedy, ak bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, napísaný vlastnou rukou poručiteľa. Dátum, kedy bol závet podpísaný, musí byť uvedený priamo v závete, inak je neplatný. Uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol závet podpísaný, vyžaduje ustanovenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka pod sankciou neplatnosti. Pre platnosť vlastnoručného holografného závetu (§ 476a) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou, uviedol v ňom deň, mesiac a rok, kedy ho podpísal a na konci pripojil svoj podpis (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 5/2003). Pri holografnom závete musia byť však všetky náležitosti (celý text) závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa a v prípade, že dátum, deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný, je v závete uvedený niekým iným než poručiteľom, nie je možné hovoriť o tom, že by závet bol poručiteľom napísaný jeho vlastnou rukou.“
Prvostupňový súd uviedol, že Občiansky zákonník síce neurčuje miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o závete nachádzať, vždy však musí byť v závete uvedený a závet sa má ukončiť podpisom závetcu. Dátum podpisu závetu je významný aj pre posúdenie, ktorý z prípadne viac poručiteľových závetov bol zriadený neskôr. Platný neskorší závet ruší predchádzajúci, avšak v tomto spore nejde o takúto situáciu. Súd zároveň upozornil, že žalobcami predložený závet je naviac napísaný dvomi druhmi písaného písma. Súd prvej inštancie konštatoval, že závet poručiteľky nevyhovuje § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa dátum podpísania závetu nachádza až pod podpisom poručiteľky a tak v ňom absentuje podstatná náležitosť potrebná pre platnosť závetu, a to deň, mesiac a rok, kedy bol závet poručiteľkou podpísaný. Súd žalobe vyhovel a určil, že závet poručiteľky je neplatný. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.
Posúdenie odvolacím súdom
Ustanovenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuvádza, akým spôsobom musí byť uvedený deň, mesiac a rok podpisu závetu.
„Odpoveď je potrebné hľadať v ustanoveniach, ktoré upravujú spôsob zriadenia jednotlivých zákonných foriem závetu. Tak, ako je zrejmé, že v závete zriadenom formou notárskej zápisnice musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, uvedený v notárskom zápise a že pri závete zriadenom v inej písomnej forme (alografnej) so svedkami musí byť uvedený v texte závetu napísanom poručiteľom, prípadne pisateľom, je nepochybné, že pri holografnom závete musia byť všetky náležitosti (celý text) závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa. V prípade, že by dátum (deň, mesiac a rok), kedy bol závet podpísaný, bol v závete uvedený niekým iným než poručiteľom, nie je možné hovoriť o tom, že by závet bol poručiteľom napísaný jeho vlastnou rukou. Holografný závet, ktorý nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľa (§ 476a Občianskeho zákonníka), je neplatný. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ani z iného zákonného ustanovenia výslovne nevyplýva miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o závete nachádzať.“
Možno však usúdiť, že podpis má byť umiestnený na úplnom konci závetu, pretože sa ním dovršuje jeho obsah a poručiteľ ním potvrdzuje jeho prejav vôle. Uvedenie dátumu je však pre význam závetu úplne odlišný - uvedenie dátumu vypovedá o čase, kedy poručiteľ závet podpísal, teda kedy bol závet obsahovo ukončený. Odvolací súd preto dospel k záveru, že dátum podpísania závetu môže byť uvedený na začiatku závetu alebo umiestnený aj na konci závetu, avšak vždy musí byť uvedený priamo v závete takým spôsobom, aby celý text závetu tvoril logický a zrozumiteľný celok. Podpis poručiteľa musí byť umiestnený na úplnom konci závetu, čo však neplatí pre umiestnenie dátumu podpisu.
Vlastnoručným podpisom poručiteľky (písaným písmom) nachádzajúcim sa pod vlastnoručne vyjadrenou poslednou vôľou poručiteľky (tlačeným písmom) bol zavŕšený právny úkon pre prípad smrti a dátum 14. apríl 2015 (vyjadrený v spojení s miestom spísania závetu v Ňárade), označuje deň, mesiac a rok podpísania závetu poručiteľkou. Umiestnenie dátumu podpisu približne 1 cm naľavo a 1,5 cm pod podpisom poručiteľky, ktorý je zjavne napísaný totožným tlačeným písmom ako obsah závetu, teda ktorý spoločnou technikou písma s obsahom závetu vytvára nepochybné a presvedčivé predpoklady, že závet tvorí ucelený prejav poslednej vôle poručiteľky. Z toho dôvodu odvolací súd vylúčil záver, že v závete absentuje dátum jeho podpisu ako esenciálna zákonná náležitosť nevyhnutná pre platnosť tohto právneho úkonu.
„Právna premisa, na ktorej založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, že umiestnenie dátumu podpisu závetu pod podpisom poručiteľa nevyhovuje § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, vyplýva aj z nesprávnej interpretácie a tým aj aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za účelom zabezpečenia právnej istoty; hodno podotknúť, že rozhodnutia, z ktorých súd prvej inštancie tento nesprávny právny názor abstrahoval (nepriamo z nich prevzal iba dielčie právne závery), riešili odlišné skutkové a právne situácie, nakoľko v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2013, sp. zn. 2 Cdo 5/2003, bola riešená právna otázku umiestnenia podpisu poručiteľa iba na osvedčovacej doložke notára alebo iného úradu oprávneného osvedčovať pravosť podpisu na listinách a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2008, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, ktorý riešil odlišnú situáciu týkajúcu sa (ne)platnosti závetu zriadeného formou notárskej zápisnice, ale celkom opomenul, že (v poradí druhé citované) rozhodnutie síce jednoznačne konštatuje, že „právna teória a prax sa ustálili, že na konci závetu musí byť podpis, pretože sa ním dovršuje obsah závetu“, ale vzápätí pokračuje argumentujúc, že „inak je tomu ale s dátumom podpisu závetu, ktorý má celkom odlišný význam od podpísania závetu...nedovršujú sa ním obsahové náležitosti závetu...uvedenie dňa, mesiaca a roku podpísania závetu iným spôsobom (technikou) než je vyhotovený závet, by mohlo mať význam pre jeho platnosť iba vtedy, ak by tu boli pochybnosti, či ide o dátum, kedy bol závet podpísaný alebo iný.“
Ak je v rozhodnutí súdu prvého stupňa zmienený aj sekundárny argument pre neplatnosť predmetného závetu spočívajúci v zistení spísania závetu dvomi druhmi písma (z čoho vyvodil, že závet nebol napísaný vlastnoručne), žalovaná správne v odvolaní poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie k tomuto žalobnému tvrdeniu žalobcov nevykonal žiadne dokazovanie. Žalobcovia nesplnili svoju povinnosť preukázať toto tvrdenie, čím neuniesli dôkazné bremeno. Napriek tomuto procesnému nedostatku, ktorý činí jeho záver arbitrárnym, je aj celkom nelogický, nakoľko je bežnou praxou, keď pisateľ vlastnoručného textu jedným typom písma vyjadrí obsah vôle (napríklad tlačeným písmom) a druhým typom písma, väčšinou písaným, sa pod obsah prejavu vôle vlastnoručne podpíše.
Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalovanej v odvolaní, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
Zdroj: Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/120/2018 zo dňa 24.09.2019
