V podmienkach trhovej ekonomiky, vysokej nezamestnanosti a stúpajúcich nákladov vznikajú rôzne rizikové situácie ohrozujúce predovšetkým sociálne slabšie subjekty a ich právo na ľudsky dôstojnú existenciu. Aby sa jednotlivec neocitol na hranici chudoby a následného vylúčenia zo spoločnosti, je potrebné neustále sledovať najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, vyhľadávať a eliminovať príčiny vyvolávajúce tento nepriaznivý stav a vytvárať podmienky pre dosiahnutie aspoň minimálneho životného štandardu. Nevyhnutným nástrojom ochrany jednotlivca pred hmotnou a sociálnou núdzou sa stáva určenie spoločensky uznanej hranice množstva existenčných prostriedkov a služieb nevyhnutných na uspokojovanie základných ľudských potrieb aspoň na minimálnej úrovni, teda určenie životného minima.

Novela vo forme zákona č. 9/2013 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorý mení a dopĺňa niektoré zákony a nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka zavádzajú s účinnosťou od 01.02.2013 niektoré nové ustanovenia do právneho poriadku SR v súvislosti s aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Novela sa podstatným spôsobom dotýka niekoľkých častí zákona.

Nový rok 2013 prináša právnemu systému Slovenskej republiky viacero zmien. Zmeny tak neobišli ani úroky z omeškania, ktoré sa stále viac približujú tým “najvýhodnejším pôžičkám“ aké tu kedy boli. Zmeny sa týkajú občianskeho, ako aj obchodného práva a nadobudli účinnosť 01.02.2013.

Pre potreby výstavby neexistuje v slovenskom právnom poriadku špecifická, pomenovaná zmluva o stavebných prácach alebo o výstavbe v zmysle, v ktorom jedna strana obejdnáva u druhej strany dodanie stavebných prác vedúcich k zhotoveniu stavby. Základ pre zmluvné dojednania, ktorých predmetom je zhotovenie stavby, by tak mala predstavovať zmluva o dielo, upravená v § 631 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), podľa ktorej sa sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s uzavieraním spotrebiteľských zmlúv za použitia prostriedkov diaľkovej komunikácie. Tento spôsob zmluvnej negociácie môže mať však mnohé úskalia, ktoré súvisia so samotným plnením z takto uzavretej spotrebiteľskej zmluvy.

Uhradzovacia funkcia záložného práva sa prejaví v prípade, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, dovtedy záložné právo iba spočíva a pôsobí svojou zabezpečovacou funkciou.

Právo Európskej únie dnes tvorí svojbytný a autonómny systém s vlastnými špecifickými pravidlami a vzťahmi. Tieto pravidlá ovplyvňujú celkové fungovanie práva EU, najmä jeho aplikáciu, či interpretáciu. Rovnako je nutné si uvedomiť, že právo EU dnes je významným činiteľom pri tvorbe i národnej legislatívy. Žiaľ, aplikačná prax v nových členských krajinách sa do dnešného dňa nedokázala v plnom rozsahu stotožniť s týmito neodškriepiteľnými faktami a častokrát nezohľadňuje špecifiká práva EU ako takého pri interpretácii, či aplikácii i jednoduchého práva. Tento príspevok si kladie za cieľ veľmi stručne zhrnúť podstatné momenty, ktoré si interpret práva EU, ako i interpret domáceho práva formovaného právom EU uvedomiť a zohľadniť pri svojom výklade.

V modernej dobe s čoraz rastúcejšou potrebou šetrenia času a osobných financií sa stretávame s oveľa častejším využívaním prostriedkov komunikácie v procese uzavierania zmlúv. Tieto tendencie môžeme tiež chápať ako istý fenomén súčasnej doby, kedy v dôsledku rýchleho behu času a potreby použitia financií sa u kupujúcich stretávame s čoraz väčšou potrebou zorientovania sa v čo najvýhodnejších ponukách jednotlivých tovarov ponúkaných rozsiahlym počtom obchodníkov.

Zánik záložného práva je spojený predovšetkým so zánikom zabezpečovanej pohľadávky podľa § 559 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení práve preto, lebo záložné právo nemôže existovať samostatne, t.j. bez zabezpečenej pohľadávky, čo vyplýva z jeho akcesorickej povahy.

Od 1. januára 2013 nadobudne účinnosť zákon č. 361/2012 Z. z., v poradí dvadsiaty siedmy zákon, ktorý mení a dopĺňa znenie kódexu slovenského pracovného práva, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov. Prijatím novely by sa mali odstrániť ustanovenia znevýhodňujúce zamestnancov alebo zamestnávateľov, zabezpečiť rovnováha uplatňovania práv a povinností medzi týmito subjektmi, vytvoriť dôstojné pracovné podmienky a precizovať právne postavenie zástupcov zamestnancov.