Ladislav Záhumenský

Sukuk je často označovaný ako islamský dlhopis. Toto porovnanie je síce do veľkej miery nepresné, ale vychádza z toho, že sukuk je najvyššou vrstvou finančnej štruktúry, ktorá umožňuje participáciu veľkého množstva investorov (vrátane verejnosti) na financovaní kapitálovo náročných aktív a projektov.

Bai salam a istisna’a sú kúpnopredajné zmluvy s dodávkou predmetu v budúcnosti, ktoré umožňujú financovať výrobu komodít alebo akvizíciu aktív na objednávku, pričom zákaz neistoty/nadmerného rizika gharar je stále rešpektovaný, keďže riziko vyplývajúce z povahy týchto zmlúv sa považuje za nevyhnutnú súčasť príslušnej podnikateľskej činnosti.

Idžara je islamským ekvivalentom nájmu (lízingu), a to či už finančného alebo operatívneho, ktorým môže dlžník financovať akvizíciu ako aj získať dodatočné finančné prostriedky prostredníctvom refinancovania už existujúcich aktív.

Murabaha a tawwaruq predstavujú štruktúry podobné lízingu, prostredníctvom ktorých sa realizuje predovšetkým akvizičné financovanie, a to formou odloženia splatnosti kúpnej ceny a jej navýšenia prirážkou, ktorá je odmenou pre veriteľa stojaceho medzi predávajúcim a dlžníkom.  

Zákazy riba a gharar, ktoré sú v protiklade k princípom konvenčného finančného sektoru, možno pri islamskom financovaní rešpektovať použitím jednej alebo kombináciou viacerých pomenovaných zmlúv. V tejto časti sa pozrieme na zmluvné štruktúry mušaraka a mudaraba, ktoré reprezentujú formu obchodného partnerstva medzi veriteľom a dlžníkom.

Jedným zo základných pilierov islamského finančníctva je rešpektovanie zákazu akéhokoľvek prírastku na istinu pohľadávky (riba), čo v praktickom hľadisku znemožňuje veriteľovi účtovať na úver úrok. Druhým podstatným odlišovateľom je zákaz nadmernej neistoty v transakciách (gharar), v dôsledku ktorého musia transakcie prebiehať v reálnej ekonomike a nielen na čisto špekulatívnej báze obchodovania s rizikom, resp. s náhodou. V neposlednom rade, ak aj financovanie prebieha v súlade so šaríou, je tiež nutné dbať na to, aby sa netýkalo komodít alebo aktivít, ktoré sú moslimom zakázané.

Zatiaľ čo o islamskom práve (šaría) počúvame v našich končinách len v súvislosti s niektorými kontroverznými náboženskými, rodinnoprávnymi alebo trestnoprávnymi inštitútmi, vo svete existuje finančné odvetvie s aktívami vo výške viac ako 2 biliónov amerických dolárov, ktoré je založené na rešpektovaní zásad a pravidiel šaríe.

Článok komplexne nerozoberá všetky oblasti reštrukturalizácie. Jeho zámerom je iba kriticky sa pozrieť na to, či niektoré novinky, ktoré posledná novela prináša sú naozaj účinne a to s ohľadom na dva primárne ciele, ktoré by mala reštrukturalizácia dlžníka dosiahnuť.

Defects Liabilty Period je špeciálnym zmluvným inštitútom, ktorý v žiadnom prípade nenahrádza zákonnú zodpovednosť za vady, ktorú predpisujú príslušné právne predpisy, ako napríklad v slovenskom právnom poriadku § 646 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje záručnú dobu na zhotovenú stavbu, ale iba umožňuje objednávateľovi požadovať vykonanie diela podľa zmluvy.

Tento článok predstavuje pokračovanie problematiky zmluvy o dielo v medzinárodnom prostredí. Asi najznámejšie štandardizované vzory, ktoré zastrešujú zmluvy o dielo sú vydané Fédération Internationale des Ingénieurs-Conseils (FIDIC) a práve nim je venovaná pozornosť aj v tomto článku.