Čo je životné minimum a aký je jeho význam?
Životné minimum možno rozlišovať v podobe existenčného a sociálneho minima. Existenčné minimum je spojené s uspokojovaním základných biologických a hospodárskych potrieb človeka, ako potrava, ubytovanie, hygiena, ošatenie. Pod touto hranicou nastáva bieda, ohrozenie života a zdravia, hovoríme o tzv. absolútnej chudobe typickej pre rozvojové krajiny. V rámci sociálneho minima, ako hranice relatívnej chudoby typickej pre vyspelé krajiny, dochádza i k uspokojovaniu iných potrieb jednotlivca a domácnosti, ako vzdelávanie, kultúra, využívanie voľného času. V súvislosti s uvedeným je nutné podotknúť, že objektívne určiteľné hranice biedy a chudoby nemožno stotožňovať s ich subjektívnym vnímaním.
Životné minimum predstavuje základný nástroj sociálnej pomoci, prostredníctvom ktorého štát garantuje riešenie chudoby a umožňuje zabezpečiť základné životné podmienky v určitých štátom uznaných sociálnych situáciách. Výška životného minima okrem toho ovplyvňuje aj stanovenie minimálnej mzdy, nezdaniteľnú časť základu dane, výšku dávok v hmotnej núdzi, priznanie predčasného starobného dôchodku a najnižšiu výšku starobného dôchodku, náhradné výživné, niektoré príspevky štátnej sociálnej podpory a príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, priznávanie sociálnych štipendií, poskytovanie hypotekárnych úverov a podobne.
Životné minimum podľa zákona o životnom minime
Základom, z ktorého vychádza právna úprava životného minima je čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v ods. 2 ustanovuje, že každý, kto je v hmotnej núdzi má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podľa zákona o životnom minime je životné minimum práve tou spoločensky uznanou minimálnou hranicou príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze[1], teda stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením[2].
Z uvedeného vyplýva, že životné minimum nie je presne určenou dávkou, ktorú dostane oprávnená osoba za ustanovených podmienok, ale je podkladom slúžiacim na vyvodenie nároku na dávku ustanovenú osobitným právnym predpisom alebo podkladom slúžiacim na vyvodenie úľavy z určitého plnenia. Životné minimum ohraničuje možnosť osoby vlastnými príjmami si zabezpečiť výživu, základné osobné potreby a nevyhnutné náklady na domácnosť. Hranicou danej možnosti je zákonom ustanovená suma životného minima, ktorá sa rôzni v závislosti od toho, či ide o plnoletú fyzickú osobu (194,58 €/mesačne), ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu (135,74 €/mesačne), zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa (88,82 €/mesačne)[3].
Aké príjmy sa započítavajú na účely určenia súm životného minima?
Aby bolo možné zistiť príjem konkrétnej fyzickej osoby a určiť tak sumu životného minima, je potrebné započítavať u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti, u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba, u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti, respektíve ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba a u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem. [4]
Čo sa považuje za príjem na účely určenia súm životného minima?
Za príjem sa považujú príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu, a to po odpočítaní poistného na povinné zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb, ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb. Ďalej sa za príjem považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné a náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do ustanovenej výšky podľa zákona o cestovných náhradách, ďalšie príjmy fyzických osôb podľa Občianskeho zákonníka, zákona o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.[5]
Okrem predchádzajúceho pozitívneho vymedzenia, zákon o životnom minime rozlišuje aj negatívne vymedzenie príjmov na účely určenia súm životného minima a za príjem nepovažuje jednorazové štátne sociálne dávky poskytnuté podľa osobitných predpisov, peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, štipendiá, jednorazový príspevok podľa zákona o vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004, príspevok na stravu a resocializačný príspevok podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a vianočný príspevok podľa zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku.[6]
Ako sa upravujú sumy životného minima?
Sumy životného minima nie sú statickými nemennými veličinami, ale neustále sa upravujú v závislosti od vývoja životných nákladov, a to vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorého úplné znenie sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Úprava sa vykoná tak, že ustanovené sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie I. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s I. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky, alebo sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie I. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s I. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.[7]
Na článku sa ako členovia Teamu Pracovného práva PEN podieľali
JUDr. Ondrej Steiniger a Tatiana Nohavičková
[1] § 1 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[2] § 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[3] § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[4] § 3 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[5] § 4 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[6] § 4 ods. 3 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[7] § 5 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
