Zákonným dôsledkom zániku zabezpečenej pohľadávky je tak zánik záložného práva. Záložné právo zaniká najmä uspokojením pohľadávky, resp. splnením dlhu, uložením do úradnej úschovy, alebo odpustením dlhu. „Záložné právo zaniká aj tým, že zabezpečenú pohľadávku uhradí záložnému veriteľovi namiesto dlžníka ručiteľ. Ručiteľ sa preto tým, že splní ručiteľský záväzok, nestáva záložným veriteľom.“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 29 Odo 297/2006). K zániku záložného práva prichádza ďalej zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, t.j. zánikom zálohu. Ak je však záloh zničený, záložné právo sa bude stále vzťahovať na pohľadávky na plnenie vyplývajúce z poistenia. Bolo by tiež vhodné, aby záložná zmluva stanovila, čo sa stane, keď sa záloh zničí alebo poškodí. Môže to byť napríklad vyvolanie okamžitej splatnosti zabezpečenej pohľadávky alebo povinnosť doplniť zabezpečenie. Určitou modifikovanou formou zániku zálohu je prípad, keď záloh prestane byť identifikovateľný, oddeliteľný alebo sa stane súčasťou iného majetku (napr. výrobné materiály pri výrobe áut). V takomto prípade záložné právo na vec zaniká. V tejto súvislosti treba pripomenúť osobitosti, ktoré sa v súvislosti s predmetom zálohu môžu vyskytnúť pri predmetoch priemyselných práv. Platnosť patentu je 20 rokov odo dňa podania prihlášky, platnosť úžitkového vzoru najviac 10 rokov, dizajnu 25 rokov a po uplynutí týchto lehôt predmety záložného práva zanikajú.[1] Ďalšími možnými spôsobmi zániku záložného práva sú prípady, keď sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom a iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu. Zo zákona zanikne záložné právo splnením zákonom požadovaných skutočností. Napríklad v zmysle § 672 ods. 2 OZ záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti k hnuteľným veciam zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané súdnym vykonávateľom, okrem prípadu, keby boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Logickým spôsobom zániku záložného práva je aj jeho samotná realizácia (výkon), okrem prípadov, keď na zálohu viazne viacero záložných práv a výkon záložného práva nevedie prednostný záložný veriteľ.
Pri zániku záložného práva iným spôsobom, než jeho realizáciou alebo zánikom zálohu, je záložný veriteľ zásadne povinný záloh záložcovi vrátiť, pokiaľ prišlo k jeho odovzdaniu. Záložné práva, ktoré vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, ktoré sa do tohto katastra zaznamenávajú alebo ktoré sa zapisujú do iných registrov, je potrebné v záujme právnej istoty dotknutých osôb po zániku záložného práva z príslušných evidencií vymazať. Žiadosť o takýto výmaz je povinný bez zbytočného odkladu podať záložný veriteľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá v zmysle § 151g ods. 4 OZ za vzniknutú škodu. Aj záložca je oprávnený podať takúto žiadosť, avšak musí ju doložiť listinou vystavenou záložným veriteľom, ktorá preukazuje zánik záložného práva, napr. tým, že potvrdzuje splnenie záväzku. V prípade zrušenia záložného práva rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na ich základe. Výmaz z týchto evidencií nemá konštitutívny význam, ide pri ňom iba o to, aby stav evidencie zodpovedal skutočnému stavu. V prípade nehnuteľností dochádza k výmazu záložného práva záznamom zániku tohto právneho vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Záznam o tom vykonaná príslušný katastrálny úrad na základe listín, ktoré požaduje katastrálny zákon. Pokiaľ ide o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, vyskytli sa v nedávanej dobe sporné body takéhoto úkonu. Jedným so spôsobov zániku pohľadávky je aj uloženie dlžnej sumy do úradnej úschovy. Tento inštitút sa však z hľadiska možného výmazu záložného práva v nadväznosti na uspokejenie pohľadávky týmto spôsobom javí ako problematický. Nedávno sa totižto vyskytol prípad, kedy Úrau geodézie, kartografie a katastra vydal usmernenie, na základe ktorého môžu správy katastra vymazať záložné právo veriteľa, ak dlžník predloží uznesenie súdu o súdnej úschove a notársku zápisnicu s vyhlásením štatutára dlžníka o súdnej úschove. Podľa § 568 OZ: „Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.“ Problémom splnenia dlhu prostredníctvom súdnej úschovy je to, že súd pri prijímaní dlhu nezisťuje, či boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené zákonom, ani to, aká je skutočná výška dlhu, pričom kataster nehnuteľností nemá už vôbec žiadne kompetencie zisťovať, či je žiadosť záložcu opodstatnená na základe predložených dokladov. Takýto spôsob je teda značne nesprávny a v prípade ak by takto kataster postupoval, konal by protiprávne, pretože pri výmaze záložného práva nie je možné obchádzať záložného veriteľa. Ten totižto posudzuje riadne a včasné splatenie dlhu (okrem prípadu určovacej žaloby na súde). Záložca môže požiadať o výmaz záložného práva iba v prípade ak žiadosť doloží podľa §151md ods. 3 OZ písomným potvrdením o splatení dlhu alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
V súvislosti so zánikom záložného práva je potrebné ešte rozlišovať aj jeho zrušenie. K zrušeniu záložného práva môže dôjsť dohodou medzi veriteľom a záložcom, ak takýto spôsob bol dohodnutý v zmluve o zriadení záložného práva. Záložné právo sa môže zrušiť aj rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu. Rozhodnutie o zrušení vydáva ten súd alebo správny orgán, ktorý ho zriadil.[2]
Poznámky pod čiarou:
[1] VOJČÍK, P. a kol. 2009. Občiansky zákonník : stručný komentár. 2.vydanie. Bratislava : Iura edition, 2009. 1234 s. ISBN 978-80-8078-249-8
[2] VOJČÍK, P. a kol. 2009. Občiansky zákonník : stručný komentár. 2.vydanie. Bratislava : Iura edition, 2009. 1234 s. ISBN 978-80-8078-249-8
