Výkon záložného práva ako spôsob zániku záložného práva a jeho predpoklady

Táto následnosť je prejavom akcesorickej a subsidiárnej povahy záložného práva. Záložný veriteľ môže v danom prípade začať výkon záložného práva, a to aj vtedy, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Premlčanie totiž vo svojej podstate neznamená skutočný zánik pohľadávky, ale len oslabenie veriteľovho nároku domáhať sa jej uspokojenia. V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohu alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu jedine vtedy, ak sa pohľadávka zabezpečená záložným právom stala splatnou. Preto aj zákon č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ”) stanovuje, že akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k zálohu, je absolútne neplatná podľa §39 OZ.[1] So zreteľom na zabezpečovaciu funkciu záložného práva sa tak nepripúšťa prepadný účinok záložného práva, čo potvrdzuje aj dôvodová správa. Výnimku z tejto zásady môže ustanoviť jedine zákon.

Záložný veriteľ je teda oprávnený zákonom stanoveným alebo v zmluve určeným spôsobom, uspokojiť sa z predmetu zálohu podľa § 151j ods. 1 OZ:

1. spôsobom predaja určeným v zmluve,
2. predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
3. predajom zálohu podľa osobitných zákonov, napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku, Exekučného poriadku.

OZ netrvá na zvolenom spôsobe výkonu záložného práva a v ustanovení § 151m umožňuje záložnému veriteľovi, ktorý začal výkon záložného práva spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, zmeniť kedykoľvek počas výkonu záložného práva spôsob výkonu záložného práva a predať záloh napr. na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo Exekučného poriadku. V takomto prípade je záložný veriteľ povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. Opačný postup je však vylúčený, t.j. zmeniť výkon záložného práva z predaja na dražbe na predaj zálohu spôsobom dohodnutým v zmluve. Súčasný rozsah spôsobu výkonu záložného práva je tak omnoho pružnejší a poskytuje veriteľom omnoho lepšiu a väčšiu šancu uspokojiť svoju pohľadávku cestou výkonu záložného práva. Oproti starším právny úpravam sa tak posilnila pozícia veriteľa, pretože na začatie výkonu záložného práva už nie je potrebné získať exekučný titul. Práve potreba získať exekučný titul v prípade realizácie záložného práva spôsobovala v praxi neprekonateľné prekážky, ktoré mali za následok, že inštitút záložného práva sa nevyužíval v plnej miere.

Pri realizácii záložného práva je potrebné zdôrazniť niektoré podstatné súvislosti, ktoré súvisia so samotným záložným právom. So samotným výkonom úzko súvisí otázka predmetu záložného práva. Predmet (záloh) musí byť jasný a zrejmý a záložný veriteľ musí vedieť, čo všetko je predmetom záložného práva. Je teda dôležité poznať aj právny vzťah záložného práva k súčastiam, plodom a úžitkom a príslušenstva predmetu. Tieto súvislosti by mali byť záložnému veriteľovi zrejmé z právneho titulu, z ktorého sa vedie výkon záložného práva, preto by mal byť obozretný pri jeho kreovaní, resp. oboznamovaní sa s ním. Osobitnou kategóriou tiež zostáva záložné právo na podnik, ktorý je svojou vnútornou zložitosťou veľmi komplikovanou kategóriou pokiaľ ide o záložné právo. Ak chce veriteľ úspešne viesť výkon záložného práva, mal by podnik poznať, vedieť o jeho vnútorných a vonkajších vzťahoch, aby najmä pri vzniku záložného práva k nemu, neprišlo ku zbytočným chybám.

Predpoklady výkonu záložného práva

Ak pohľadávka (a jej príslušenstvo) záložného veriteľa nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený, zákonom ustanoveným alebo v zmluve určeným spôsobom, začať výkon záložného práva. Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi, a ak nejde o totožnú osobu s dlžníkom, takaj dlžníkovi v súlade s §151m ods. 1. Obsahom tohto oznámenia bude informácia, že záložný veriteľ začína výkon záložného práva, a tiež, akým spôsobom sa uspokojí alebo akým spôsobom sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Začatý výkon záložného práva spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve môže záložný veriteľ hocikedy neskôr zmeniť, avšak je povinný písomne to oznámiť záložcovi, a prípadne aj dlžníkovi, ak nejde o totožnú osobu. Povinnosť záložného veriteľa informovať o tejto zmene záložcu neznamená, že záložnému veriteľovi bude plynúť ďalšia 30-dňová lehota aj na zmenený výkon záložného práva napr. predajom zálohu na dražbe, v ktorej by takýto výkon záložného práva nemohol uskutočniť. Záložný veriteľ je tiež povinný začatie výkonu záložného práva zaregistrovať v registri záložných práv (nie však v osobitnom registri), ak ide o záložné právo v tomto registri registrované. Ak je však záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať aj príslušnej správe katastra nehnuteľností, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Od tohto oznámenia, resp. odo dňa registrácie začatia výkonu (ak je deň registrácie neskorší), plynie 30-dňová lehota, počas ktorej záložný veriteľ nemôže záloh predať spôsobom určeným v zmluve a ani na dražbe. Záložca a záložný veriteľ sa však po oznámení začatia výkonu záložného práva (nie predtým) môžu dohodnúť, že záložný veriteľ môže záloh uvedeným spôsobom predať aj pred uplynutím 30-dňovej lehoty. V takomto prípade záložný veriteľ pri výkone záložného práva uvedeným spôsobom nie je viazaný 30-dňovou lehotou, ale obsahom dohody, ktorá túto lehotu skracuje. Takúto dohodu však možno uzavrieť až po oznámení o začatí výkonu záložného práva. Uzavretie takejto dohody už v samotnej zmluve o zriadení záložného práva by bolo neplatné pre jej rozpor so zákonom.

Právnym dôsledkom oznámenia o začatí výkonu záložného práva je, že záložca nesmie záloh previesť, okrem prípadu, ak mu k tomu dá záložný veriteľ súhlas. Voči osobám, ktoré nadobudli záloh v bežnom obchodnom styku v rámci podnikania záložcu však porušenie tohto zákazu nemá účinky, okrem prípadu ak nadobúdateľ vedel alebo mohol vedieť o začatí výkonu záložného práva.