Keďže so zimou prichádzajú aj rôzne legislatívne novinky ovplyvňujúce podnikanie na Slovensku, nižšie uvádzame stručný opis najnovších a najpodstatnejších zmien. Niektoré novinky sú veľmi kritizované, avšak podľa nášho názoru, zaťažia vo väčšej miere iba špekulantov, pričom normálnym podnikateľom napríklad zníženie daňovej sadzby, aj keď kozmetické, alebo zavedenie tzv. tax rulings, čiže záväzných daňových stanovísk určite prispeje k lepšej podnikateľskej nálade. 

Problémy Fakultnej nemocnice v Nitre sa odsúdením anesteziológa a splácaním odškodného Šimonovi Buchovi nekončia. V priebehu tohtoročnej jesene na nedovolené zásahy do zdravotnej dokumentácie opakovane upozornila detská lekárka a bývalá primárka novorodeneckého oddelenia MUDr. Zuzana Pechočiaková a podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bielenie údajov v zdravotnej karte mala osobne vykonať pediatrička MUDr. Alena Ďurišová za účelom ututlania problémov s nepodareným ošetrením novorodenca.

V utorok 19.11.2013 Ústavný súd SR pod vedením I. Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna odoprel súhlas na trestné stíhanie sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Michalíka pre skutky právne kvalifikované ako zločin prijímania úplatku a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. V auguste tohto roku požiadal o súhlas na trestné stíhanie generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár. Ako znie stanovisko predsedníčky Ústavného súdu SR k tomuto rozhodnutiu? Prečo iný sudca - Igor Škultéty po zbavení imunity bol odsúdený a dostal doživotný zákaz súdenia a sudca Štefan Michalík môže súdiť ďalej?

Defects Liabilty Period je špeciálnym zmluvným inštitútom, ktorý v žiadnom prípade nenahrádza zákonnú zodpovednosť za vady, ktorú predpisujú príslušné právne predpisy, ako napríklad v slovenskom právnom poriadku § 646 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje záručnú dobu na zhotovenú stavbu, ale iba umožňuje objednávateľovi požadovať vykonanie diela podľa zmluvy.

Problémy fakultnej nemocnice v Nitre sú už staršieho dáta, ale verejnosť sa o nich dozvedela len nedávno v súvislosti s medializovaným občianskoprávnym sporom. Všetko sa začalo 4. septembra 2007, keď šestnásťročný študent Šimon Buch v nitrianskej nemocnici podstúpil bežnú operáciu nosnej priehradky. Rutinný zákrok sa zmenil na horor z lekárskeho prostredia, keď počas operácie mladíkovi prestalo pracovať srdce.

V dnešnej dobe, kedy na Slovensku dochádza k pomerne dôležitým zmenám v trestnej politike, je vhodné položiť si otázku z akých poznatkov o stave a vývoji kriminality, sociálne patologických javov a trestnej politike v SR vychádzajú legislatívci pri tvorbe nových zákonov, resp. pri novelizácii už samotných existujúcich znení. Majú takéto legislatívne zmeny fundament vo vedecko-teoretických základoch spracovaných v medziach Slovenskej republiky?

Občiansky zákonník rozlišuje pri všeobecných spôsoboch výkonu záložného práva medzi možnosťou postupovať formou dražby alebo formou určenou v záložnej zmluve. Konkretizovaním jedného určitého spôsobu, dražby, zákonodarca jasne ukazuje, kam by sa mala uberať cesta záložného veriteľa.

Najvyšší súd SR obdržal návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi bratislavského okresného súdu, ktorý podala verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Skoro v 12-ročnej histórii tohto ústavného orgánu ide o prvú situáciu, kedy slovenský verejný ochranca práv využil takéto oprávnenie. Aký je v tomto prípade dôvod podania návrhu na disciplinárne konanie a do akej výšky siaha návrh na zníženie funkčného platu sudcu? A aké je vlastne poslanie verejného ochrancu práv v SR?

Isohunt desať rokov patril medzi najpopulárnejšie vyhľadávače obsahu v distribuovaných peer-to-peer sieťach. Využívali ho milióny zákazníkov a medzi nimi aj množstvo počítačových pirátov. To však nie je všetko. Isohunt slúžil aj na distribúciu obsahu, ktorý mal legálny ale aj ilegálny charakter, vrátane autorských diel. K internetovej službe patrili aj pridružené weby a internetové úložiská Podtropolis, TorrentBox a Edtk-it.com, ktoré umožňovali komfortné zdieľanie dát podliehajúcich autorskej ochrane.

Nedávno prenikli na verejnosť nahrávky zo súkromných telefonických rozhovoroch dvoch verejnosti dobre známych ľudí. Veľkú pozornosť vzbudili nie pre porušenie základného ústavného práva, ale pre možnú totožnosť samotných aktérov rozhovoru, a síce Toma Nicholsona a Juraja Ondrejčáka známeho pod prezývkou „Piťo“.