isoHUNT končí, počítačoví piráti pokračujú

Ako MPAA ulovila isoHUNT

Približne pred desiatimi rokmi vo svete počítačov a Internetu zažiaril nový start-up, vyhľadávač a distribútor obsahu v distribuovaných P2P sieťach isoHUNT. Na rozdiel od konkurenčných projektov ponúkol jednoduchšie a prístupnejšie služby a prekvapil komplexnou ponukou produktov. Kým klasické vyhľadávacie služby ako ranný Napster, Kazaa, Suprnova a Gnutella časom zostarli, Isohunt sa tešil priazni zákazníkov a začal robiť vrásky na čele predstaviteľom amerického filmového priemyslu. Rozvoj pirátskych aktivít start-upu vyprovokoval žaloby predstaviteľov Americkej filmovej asociácie (MPAA). Isohunt sa podobne ako porovnateľné služby Megaupload alebo The Pirate Bay zaplietol do dlhoročných súdnych sporov o porušovaní autorského práva[1].

Prevádzkovatelia Isohuntu sa dlhodobo bránili argumentom, že neposkytujú kapacity na uchovávanie dát podliehajúcich autorskoprávnej ochrane. Na druhej strane, samotná vyhľadávacia a distribučná služba vrátane pridružených webov poskytuje služby na vyhľadávanie autorských diel a  Isohunt dokonca explicitne vyzýva používateľov služby na zdieľanie chráneného obsahu(!). Výsledkom dlhoročných súdnych ťahaníc je totálna porážka prevádzkovateľa. Autor projektu sa zaviazal do týždňa ukončiť poskytovanie vyhľadávacích a distribučných služieb a filmovým producentom združeným v MPAA zaplatiť na odškodnom, za dlhodobé a systematické porušovanie autorských práv, 110 miliónov dolárov[2].

Hacking žije (aj v USA)

Z pohľadu počítačových pirátov situácia nie je tak vážna, ako by sa mohla zdať. V posledných rokoch totiž isoHUNT strácal dych a v šedej a čiernej zóne internetového biznisu ho postupne nahradili distribuované P2P siete novej generácie. V súčasnosti vo vyhľadávaní a distribúcii autorsky chráneného obsahu vedú najmodernejšie servery Zippyshare.com, Dilandau.eu, Filestube.com a Rapidgator.net, MEGA (Megaupload) a starý známy The Pirate Bay[3]. V globálnom kontexte pirátsky biznis nie je ohrozený, a tak sa mladí ľudia aj naďalej budú môcť dostať k najnovšej hudbe, filmom alebo komerčnému softvéru, ktorý požíva autorskú ochranu.

V USA pirátsky biznis obmedzujú časté protipirátske ťaženia profesijných organizácií (napríklad Americká filmová asociácia MPAA, Americká asociácia nahrávacieho priemyslu RIAA, Business Softvware Alliance) a reštriktívnej právnej úpravy amerického autorského zákona (U.S. Copyrigt Act)[4]. Reštriktívna autorskoprávna úprava a ukladanie drakonických trestnoprávnych sankcií za porušovanie autorského práva v posledných rokoch skutočne viedli k poklesu miery počítačového pirátstva (pomeru objemu čierneho a šedého biznisu k objemu legálneho obchodovania) v americkom kyberpriestore na hodnotu okolo 19%, čo môžeme vyjadriť pomerom 1:4,26 (2011). Podľa odborného odhadu spoločností Business Softvware Alliance a IDC je americký čierny trh s komerčným softvérom, hudobnými a audiovizuálnymi dielami relatívne zanedbateľný[5].

Kde je raj počítačových pirátov?

Opačná situácia však pretrváva v internetovom podnikaní v krajinách, ktoré odmietajú represívny prístup k počítačovému pirátstvu podľa vzoru USA. Do štátov, v ktorých rozhodnutia amerických civilných aj trestných súdov nie sú vykonateľné, sa z pochopiteľných dôvodov sťahujú prevádzkovatelia pirátskych služieb (napríklad Kim Dotcom) alebo tam premiestnia svoje sídlo samotné webové vyhľadávače (napríklad služba MEGA sa presťahovala na Nový Zéland)[6]. Prirodzene, v takýchto krajinách sú pirátske aktivity veľmi rozšírené a čierny trh je veľký a hospodársky významný. Podľa výskumov a znaleckej činnosti Business Software Alliance môžeme krajiny ako Čína, bývalé sovietske republiky, Švédsko, Poľsko alebo Nový Zéland označiť ako „krajiny počítačových pirátov“[7].

Pre porovnanie, priemerná úroveň softvérového pirátstva v členských štátoch Európskej únie v roku 2011 dosiahla 33% po započítaní nadpriemerných hodnôt „pirátskych rajov“ v Poľsku a Švédsku. Stále je to prijateľný výsledok v porovnaní s Čínskou ľudovou republikou, kde miera počítačového pirátstva dosiahla 77% a pomer šedého a čierneho biznisu a legálnych komerčných aktivít bol obrátený - 3,35 k 1 (2011). V tomto prípade nás môže potešiť zistenie, že aj Slovensko je v určitom ohľade „svetové“. Podľa amerických profesijných komôr čierny trh a legálny obchod na Slovensku boli na prelome milénia vyrovnané (50 na 50) a v súčasnosti miera počítačového pirátstva postupne klesá k hranici 40%[8].

[1] DOMČEK,M. 2013. Megabiznis: Pred pár dňami spustili najočakávanejší úložný server. In: Plus sedem dní, Bratislava, 3, 2013, s. 106 – 108.
[2] Isohunt končí, má zaplatiť 110 miliónov dolárov. Dostupné na Internete z: <http://www.sme.sk/tech.sme/isohunt-konci-ma-zaplatit-110-milionov-dolarov>
[3] DOČEK, M..2013. Je sťahovanie chráneného obsahu nelegálne? In: Plus sedem dní, Bratislava, 3, 2013, s. 106 – 107.
[4] Copyright Act of 1976, Title 17 of The U.S. Code. In: The U.S. Copyright Act. [online] Washington D.C.: U.S. Congress Library, 1999, s. 1 – 9. Dostupné na Internete z: http://www.copyright.gov/title17/circ92.pdf
[5] BSA a IDC. 2012. Ninth Annual BSA and IDC Global Software Piracy Study. [online]. Bratislava: BSA Slovensko, 2012, s. 1 – 6. (Prístup 13.3.2013). Dostupné na internete z: http://www.2.bsa.org/country/Research%20and%Statistics.aspx
[6] DOČEK, M..2013. Je sťahovanie chráneného obsahu nelegálne? In: Plus sedem dní, Bratislava, 3, 2013, s. 106 – 107.
[7] BSA a IDC. 2012. Software Piracy on the Internet: A Threat to Your Security [online]. Bratislava: BSA Slovensko, 2012, s. 1 – 8. (Prístup 15.3.2013). Dostupné na internete z: http://www.2.bsa.org/country/Research%20and%Statistics.aspx
[8] BSA a IDC. 2012. Ninth Annual BSA and IDC Global Software Piracy Study. [online]. Bratislava: BSA Slovensko, 2012, 1. slovenské vydanie, s. 1 – 6. (Prístup 13.3.2013). Dostupné na internete z: http://www.2.bsa.org/country/Research%20and%Statistics.aspx