Dražba síce predstavuje zákonodarcom preferovaný spôsob, je v mnohom výhodná, no pre záložného veriteľa nemusí byť vždy tou najžiadanejšou alebo najvhodnejšou formou. V úprave výkonu záložného práva je preto ponechaná možnosť voľby, pokiaľ ide o zmluvné záložné právo, nakoľko dispozitívnosť a zmluvnosť je jedným zo znakov súkromného práva, ktorého súčasťou a oporným bodom záložné právo bezpochyby je.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“) v § 151j hovorí o „uspokojení spôsobom určeným v zmluve“. Táto formulácia predstavuje nedozierné množstvo spôsobov, ktorými môže byť záložné právo realizované, samozrejme pokiaľ svojou povahou neodporujú zákonu. V praxi sa je veľmi často možné stretnúť s označením takejto formulácie ako priamy predaj. Ide však o veľmi nesprávnu domnienku. Priamy predaj je síce možný, no je len jedným z možných spôsobov, ktoré takto formulované zákonné ustanovenie pripúšťa. Dôvodom nesprávneho označenia býva často nesprávny, resp. zle aplikovaný výklad § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že „Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.“ Podstatou tohto ustanovenia nie je len oprávnenie záložného veriteľa záloh speňažiť, ale predovšetkým to, aby pri tom postupoval zodpovedne, ako by konal pri speňažovaní sám záložca. Je treba pripustiť, že dôsledkom tohto ustanovenia je záložnému veriteľovi poskytnutá možnosť priameho predaja, no speňažovanie spôsobom uvedeným v zmluve nemusí byť vždy priamym predajom v pravom zmysle slova, napriek tomu, že speňaženie zálohu je v kompetencii záložného veriteľa. Priamym predajom možno rozumieť priame obracanie sa, pôsobenie záložného veriteľa na potencionálnych záujemcov o kúpu zálohu, nie však iné formy, pri ktorých speňaženie zálohu vykonávajú tretie osobe vybrané záložným veriteľom (napr. realitné kancelárie). Je pravdou, že prípadnú zmluvu podpisuje sám záložný veriteľ, avšak táto skutočnosť nie je rozhodujúca pre označenie priamy predaj. Skutočnosťou rozhodujúcou pre označenie je subjekt, ktorý predaj zabezpečuje, resp. spôsob, ktorým sa vykonáva. Z tohto dôvodu možno priamy predaj zaradiť pod jednu z mnohých foriem (spôsobov) výkonu záložného práva na základe zmluvne dohodnutého princípu.
Priamy predaj a obstarávateľské zmluvy
Zmluvou o zriadení záložného práva (záložnou zmluvou) možno v skutočnosti vybrať akýkoľvek spôsob, ktorý by vyhovoval veriteľovým požiadavkám na výkon záložného práva, pokiaľ neodporuje zákonu. Pri výbere treba zohľadňovať samotnú povahu predmetu dražby a jeho stav, vlastníka (záložcu), rýchlosť a výhodnosť jednotlivých spôsob realizácie záložného práva ako aj finančnú situáciu. Záložný veriteľ sa tak môže rozhodnúť pre sprostredkovateľskú formu speňaženia cez realitnú kanceláriu alebo inú sprostredkovateľskú spoločnosť, či pre predaj vo forme verejnej obchodnej súťaže. Ako možnosť sa núkajú aj niektoré obstarávateľské zmluvy (napr. príkazná, mandátna či zmluva o obstaraní predaja veci). V závislosti od typu danej obstarávateľskej zmluvy vykonáva táto osoba záložné právo buď v mene a na účet záložného veriteľa alebo vo vlastnom mene a na účet záložného veriteľa.
Priamym predajom sa pre účely výkonu záložného práva rozumie zväčša predaj zálohu tretej osobe, ktorá zaplatí za záloh minimálne cenu stanovenú v zmluve alebo následne stanovenú na základe znaleckého posudku podľa všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho oceňovanie, pričom aj v tomto prípade môže byť zmluvnými stranami stanovená aspoň približná minimálna suma.
Verejná obchodná súťaž
Vyhlásením verejnej obchodnej súťaže sa pre účely realizácie záložného práva rozumie vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže v zmysle § 281 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („Obchodný zákonník“).V záložnej zmluve sa následne stanovia niektoré podmienky, ktoré sa budú na verejnú obchodnú súťaž vzťahovať a z ktorých sa pri vyberaní ponuky bude vychádzať. Takýmito podmienkami bude napr.:
- dostatočná lehota trvania súťaže,
- určenie, čo sa považuje za najvhodnejší predložený návrh (napr. návrh s najvyššou kúpnou cenou a najskorším zaplatením kúpnej ceny),
- minimálna cena, ktorá bude v priebehu súťaže akceptovateľnou (podmienkou môže byť cena stanovená na základe znaleckého posudku),
- možnosť opakovať súťaž, alebo realizovať priamy predaj v prípade, ak nebude uzatvorená kúpna zmluva s účastníkom súťaže, ktorý predložil najvhodnejší návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy v určenom čase,
- možnosť predať záloh pod minimálne stanovenú cenu v prípade, ak sa ani po druhom opakovaní súťaže nepodarí záloh predať.
V ostatnom postupe je záložný veriteľ povinný dodržiavať ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve a jeho výkone, resp. iné predpisy, ak sa konkrétny spôsob výkonu záložného práva určený v záložnej zmluve riadi osobitným predpisom, napr. Obchodným zákonníkom.
