Kto je kto?
Tom Nicholson
Tom Nicholson, pôvodom z Anglicka, je novinárom na voľnej nohe. Dalo by sa povadať, že je jedným z mála investigatívnych novinárov v hraniciach Slovenskej republiky. Za svoj život stihol byť, okrem iného, redaktorom The National Post (Toronto), šéf spravodajstva vo Whig-Standard (Kingston), šéfredaktorom a vydavateľom novín The Slovak Spectator (Slovensko), redaktorom denníku Sme a časopisu Trend.
Verejne známym sa stal najmä vďaka smutne slávnej kauze „Gorila“ z roku 2012, o ktorej vydal knihu opisujúcu pozadie samotnej kauzy a upozorňujúcu na praktiky a silu „mocnej“ korupcie na Slovensku. Samotnej publikácii hrozilo dokonca jej neuverejnenie, a to z dôvodu, že pred jej uvedením na trh vydal sudca Okresného súdu Bratislava I. predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie a šírenie obsahu plánovanej knihy. Toto rozhodnutie bolo neopodstatnené a odvolací súd zákaz vydania zrušil.
V posledných dňoch sa meno novinára spája s nahrávkami a prepismi jeho telefonických rozhovorov s údajným šéfom tzv. mafiánskej skupiny „piťovcov", Jurajom Ondrejčákom. Samotný Nicholson zdôvodnil, že tieto rozhovory z roku 2010 boli súčasťou jeho novinárskej práce, v ktorej veľkú časť venoval práve témam organizovaného zločinu, z ktorého je obžalovaný viacero členom skupiny „piťovcov“. Samotný Ondrejčák je od novembra 2011 vo vyšetrovacej väzbe. Na svojom blogu Nicholson nepopiera pravosť nahrávok a poskytol aj stanovisko k predmetným nahrávkam. Domnieva sa, že zverejnením pravdepodobne ide o účelovú snahu spochybniť jeho osobu a novinársku prácu[1]. Verejnosť poburuje najmä familiárny prístup evidentný z telefonických nahrávok Nicholsona a Ondrejčáka, ktoré sú prístupné na internete[2].
Juraj „Piťo“ Ondrejčák
Juraj Ondrejčák je označovaný za údajného bossa zločineckej skupiny „piťovcov“. Od 17. novembra 2011 je na návrh prokurátora na základe rozhodnutia súdu v Trnave vo väzbe, z dôvodu, že by mohol ovplyvňovať svedkov alebo utiecť zo Slovenska.[3] Skupinu Juraja Ondrejčáka zadržala polícia pri jednej z najväčších policajných akcií s názvom „Eden“ v utorok 15. novembra 2011 ráno v bratislavskom Lamači. Do policajnej akcie bolo zapojených 350 policajtov, medzi nimi aj špeciálne zložky, ako aj útvar osobitného určenia. Voči členom skupiny sa dodnes vedú viaceré konania na Špecializovanom trestnom súde.
Posledné hlavné pojednávanie s Jurajom Ondrejčákom a niektorými ďalšími členmi skupiny vo veci trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ako aj za iné trestné činy sa uskutočnilo na Špecializovanom trestnom súde v pondelok 11. novembra 2013.[4]
Kto a za akých podmienok má právo odpočúvať?
Ústavný základ ochrany
Zo samotnej Ústavy Slovenskej republiky (čl. 22 ods. 2) vyplýva, že nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom. Výnimkou z uvedeného sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
Trestný poriadok
Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sú trestno-procesné inštitúty, ktoré patria medzi informačno technické prostriedky („ITP“). Odpočúvaním rozumieme v trestnoprávnej rovine utajené a účelové zákonom dovolené vnímanie komunikácie medzi účastníkmi telekomunikačnej prevádzky, ktoré je sprostredkované tretej osobe.
Odpočúvanie je ex lege možné:
- v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestných činoch extrémizmu, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie,
- v trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v predchádzajúcom odseku, môže vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora iba so súhlasom užívateľa odpočúvaného alebo zaznamenávaného telekomunikačného zariadenia.
Príkaz na takéto odpočúvanie, kde je doba trvania najviac šesť mesiacov s možnosťou predĺženia môže vydať na základe zákonných predpokladov:
- sudca pre prípravné konanie;
- prokurátor pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní;
- predseda senátu.
Odpočúvanie vykonáva príslušný útvar Policajného zboru, ktorý je po celý čas odpočúvania povinný sústavne skúmať dôvody vedúce k vydaniu príkazu na samotné odpočúvanie.
Dôležitou skutočnosťou je, že ak sa z odpočúvania nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, policajt alebo prokurátor musí získaný záznam z odpočúvania predpísaným spôsobom bez meškania zničiť, o čom vyhotoví zápisnicu, ktorú následne priloží do spisu.
Nezodpovedané otázky
V prípade odpočúvania a tajných nahrávok rozhovoru Nicholsona a Ondrejčáka zostáva nezodpovedaných viacero otázok. Unikli tieto nahrávky štátnym orgánom, alebo boli zhotovené a zverejnené súkromnou osobou? Odpočúvali iba Nicholsona alebo aj Ondrejčáka? Čo bolo cieľom? Zistiť zdroj Nicholsonových informácií alebo získať dôkazy o trestnej činnosti Ondrejčáka? V spoločnosti sa vedú mnohé polemiky. Napriek tomu otázky kto, koho a prečo odpočúval a ako je možné, že sa tieto nahrávky zverejnili, ostávajú v tomto prípade doposiaľ nezodpovedané.
[1] http://nicholson.blog.sme.sk/c/341492/Rozhovory-s-Ondrejcakom.html#ixzz2jtRJ9Jr4
[2] http://tnicholsonuniverse.tumblr.com/
[3] http://gorilaslovakia.wikidot.com/juraj-ondrejcak
[4] http://www.justice.gov.sk/Stranky/Pojednavania/PojednavanieSpecDetail.aspx?IdSpecSudKonanie=4001
