Verejná ochrankyňa práv navrhuje začatie disciplinárneho konania proti okresnému sudcovi

Dôvod podania návrhu na disciplinárne konanie?

Sudca okresného súdu v Bratislave na verejnom súdnom pojednávaní podmienil použitie zvukového záznamu súhlasom súdu, pričom následne bez právneho dôvodu písomným oznámením neudelil súhlas na jeho použitie. Takýmto konaním podľa verejnej ochrankyne práv („VOP“) porušil základné právo fyzickej osoby na informácie. Toto právo zaručuje článok 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Aký má na vec názor Jana Dubovcová, verejný ochranca práv?

Verejná ochrankyňa práv, okrem iného, uviedla vo svojom návrhu: „Svoje oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania som sa rozhodla využiť po tom, ako som zistila, že sudca konal bez opory v zákone, v ústave a v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu. Taktiež prekročil svoje zákonné oprávnenia, výsledkom čoho bolo porušenie základného práva fyzickej osoby na informácie, čo skonštatoval aj Ústavný súd SR. Týmto postupom sudca tiež ohrozil dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Zároveň som zistila, že voči tomuto sudcovi nebola vyvodená žiadna disciplinárna zodpovednosť. Za toto závažné disciplinárne previnenie navrhujem uložiť disciplinárne opatrenie – zníženie funkčného platu o 50 % na 3 mesiace.“

Sudcovia pre súdom

Bude zaujímavé vidieť ako sa s vecou vysporiada Najvyšší súd SR. V každom prípade, ak toto konanie bolo úmyselné, je asi ťažké predstaviť si miernejší trest ako navrhuje pani Dubovcová. Vzhľadom na to, že Najvyšší súd ani v prípade preukázanej korupcie sudcu neudelil exemplárny trest, ktorý by pôsobil preventívne pre ostatných sudcov, aby vykonávali svoje povolanie len v súlade s platnými právnymi predpismi, možno budeme predsa svedkami ešte miernejšieho trestu.

Najvyšší súd SR včera potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z roku 2012, ktorý bratislavského sudcu Igora Škultétyho odsúdil za korupciu a to za to, že ešte v roku 2002 požadoval úplatok za prepustenie z väzby obvineného z lúpeže. Výška trestu je doslova výsmechom predovšetkým pre 19 ročného chlapca, ktorému za kopnutie policajtky do nohy v stave opitosti krajský súd vymeral osemročný trest a potvrdil zaplatenie škody vo výške 3 260 EUR. Sudcovi Ivanovi Škultétymu za korupciu Špecializovaný trestný súd, čo následne potvrdil aj Najvyšší súd vymeral trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom na 30 mesiacov. Ďalej mu udelili peňažný trest 3 319 EUR a päťročný zákaz vykonávať rozhodovaciu činnosť vo verejných funkciách a zamestnaniach. Súdiť už nebude môcť do konca života. Sudca Ivan Škultéty tak do väzenia vôbec nepôjde.

Verejný ochranca práv ako ústavný orgán SR

Podľa ústavného znenia článku 151a ods. 1 je verejný ochranca práv nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.

Právnym základom vzniku vtedy nového ústavného orgánu verejného ochrancu práv bolo prijatie ústavného zákona (tzv. veľká novela) č. 90/2001 Z.z., ktorým sa menila a dopĺňala Ústava Slovenskej republiky. Okrem iného, sa do ôsmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky zaradil druhý oddiel, článok 151a „VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV“. Táto novela bola prijatá predovšetkým na základe potrebných legislatívnych zmien pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

Národná rada Slovenskej republiky bola novelou v podstate následne nútená prijať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv a práve on ustanovil podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb.

V dnešnej dobe inštitút verejného ochrancu práv prenikol do právnych systémov krajín skoro celého sveta, samozrejmosťou je napríklad aj v monarchiách akými sú Švédsko, Nórsko, Holandsko, Dánsko; republikách ako Francúzsko, Fínsko, Rakúsko; štátoch anglo-amerického právneho systému príznačného pre Veľkú Britániu, Kanadu, či USA; upravujú ho aj africké štáty Ghana, Nigéria; štáty Ázie napr. Filipíny, Izrael, Pakistan. V neposlednom rade bol tento orgán zriadený aj v bývalých socialistických štátoch ako napríklad Slovinsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Rumunsko.