Právo



Slovenské banky upozorňujú zákazníkov na výskyt bankových krádeží vo forme tzv. phishingu respektíve pharmingu. V oboch prípadoch ide o podvodné konanie realizované pomocou počítača, ktorého zámerom je vylákanie hesiel k účtom, mobilných čísiel a iných údajov umožňujúcich prístup do účtov internetbankingu a následné odcudzenie finančných prostriedkov z bankového účtu. V čom spočívajú jednotlivé formy tohto protiprávneho konania?



Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27. 2. 2014 rozhodol o vine a treste veľkopodnikateľa Mikuláša Varehu známeho fiktívnym obchodovaním s netradičnými komoditami akými sú napríklad lykožrúty smrekové, poľné bažanty a pod., na základe čoho štátu vznikli miliónové škody. Ako rozhodol Najvyšší súd SR a akú výšku škody spôsobil tzv. kráľ Zemplína svojim protiprávnym konaním?



Ústavný súd Slovenskej republiky sa prirodzene hlási k ochrane práv detí. Za rok 2013 konštatoval porušenie práv maloletých detí v 5 nálezoch. Pozrime sa bližšie na jeden z nich.



Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 28. februára 2014 tlačovú informáciu, kde konštatoval za rok 2013 extrémne zbytočné prieťahy okresných a krajských súdov v 34 nálezoch. Sťažovateľom priznal 214.900 EUR a dĺžka najstaršieho sporového konania, ktoré zaevidoval Ústavný súd Slovenskej republiky je 30 rokov.



Počítačové pirátstvo a počítačová kriminalita patria k populárnym a frekventovaným témam v slovenských domácnostiach aj v slovenských médiách. O počítačovom pirátstve a počítačovej kriminalite tak počul asi každý z nás, niektorí s nimi majú aj osobnú skúsenosť. Mnoho mladých ľudí profituje z počítačového pirátstva (ilegálne stiahnutej hudby a filmov), ale niektorí sa stali aj jej obeťou. O čo konkrétne išlo a ako tomu predchádzať sa dozvieme ďalej v článku. Môžeme si tiež položiť otázku o príčinách počítačového pirátstva a počítačovej kriminality a budeme sa zaoberať aj otázkami prevencie.



Počítačové pirátstvo a počítačová kriminalita patria k jedným z najfrekventovanejších tém v slovenských médiách. Zanechajme však určitú povrchnosť mienkotvorných médií a pozrime sa, o čo v skutočnosti ide. V článku sa dozviete viac o formách a druhoch počítačového pirátstva a počítačovej kriminality nielen na Slovensku. Poďme sa spolu s nami pozrieť, kto je kto a čo je čo v rámci slovenského kybernetického undergroundu.    



Neustále sa meniaca legislatíva priniesla aj v roku 2014 viaceré zmeny, na ktoré musia podnikatelia pri svojej činnosti pamätať. Firmy a živnostníci pocítia zmeny najmä v oblasti DPH, poistení, dane z príjmu a účtovníctva. V nasledujúcom článku prinášame stručný prehľad troch vybraných zmien: daňovej licencie, zmien týkajúcich sa elektronických registračných pokladníc a aktuálnej výšky odvodov pre živnostníkov.



Európsky parlament na svojom zasadaní 26. 2. 2014 v prvom čítaní schválil nový návrh legislatívy zavádzajúcej povinný systém eCall. Samotný eCall predstavuje formu automatického volania záchranky v každom osobnom vozidle. Ako by to podľa navrhovanej úpravy malo vyzerať? A kedy možno rátať s účinnosťou tejto legislatívnej novinky?  



Počítačové pirátstvo a počítačová kriminalita patria k najobľúbenejším konverzačných témam na Slovensku, ktoré sú často skloňované v médiách. O počítačovom pirátstve a počítačovej kriminalite počul asi každý z nás, niektorí s nimi majú aj osobnú skúsenosť. Mnoho mladých ľudí nielen profituje z počítačového pirátstva (ilegálne stiahnutej hudby a filmov), ale stalo sa aj obeťou počítačovej kriminality. O čo konkrétne išlo a ako tomu predchádzať sa dozvieme ďalej v článku.



Práve občania so zdravotným postihnutím predstavujú sociálnu skupinu obyvateľstva vyžadujúcu veľkú pozornosť zo strany štátu a to aj v oblasti politiky zamestnanosti. Kto je považovaný za zdravotne postihnutého a aké má povinnosti zamestnávateľ voči takýmto osobám?



Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v samotnej právnej úprave predstavuje najrozsiahlejšiu súčasť pracovného práva Európskej únie. Európska komisia obdržala viacero sťažností a následne Slovenskej republike zaslala stanovisko, v ktorom poukazuje na rozpor slovenskej právnej úpravy so smernicou o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pri práci.