V trestnom konaní je možné, aby bol v rozhodnutí o vine a treste uložený odsúdenému aj náhradný trest. Jeho účel spočíva v tom, že pokiaľ odsúdený nevykoná uložený trest, nastúpi výkon náhradného trestu. Najvyšší súd SR rozhodoval vo veci, kedy odsúdená nevykonala uložený peňažný trest, za čo jej bol uložený výkon náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. 

Neuveriteľné sa stalo realitou. Posledný májový deň - 31. mája 2017 plénum Ústavného súdu SR na svojom neverejnom zasadnutí rozhodlo o súlade uznesenia Národnej rady SR z 5. apríla 2017 o zrušení tzv. Mečiarových amnestií.

Denno denne sa stretávame s prípadmi, kedy nájomca potrebuje na byte, ktorý úžíva na základe nájomnej zmluvy, vykonať určité opravy. Ide o prirodzený jav súvisiaci s užívaním bytu, avšak pochopiteľne závisí aj od stavu, v akom sa byt nachádzal pri vzniku tohto vzťahu. Samozrejme pri čisto rekonštruovanom byte by mali byť náklady súvisiace s jeho bežnou údržbou minimálne a naopak pri byte, ktorého interiérové vybavenie je staršie, alebo v horšom stave, sa stretneme s vecami, ktoré si budú vyžadovať opravy častejšie. Aké má teda nájomca v tejto súvislosti práva a povinnosti?

Spoločná hmotná zodpovednosť zamestnanca prichádza do úvahy za predpokladu, že na pracovisku pracuje viacero zamestnancov a každý z nich uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „zákonník práce“) nazýva hmotnú zodpovednosť zamestnanca vo všeobecnosti aj označením zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Jej právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 182 a nasl. zákonníka práce. Ako vzniká a kedy zamestnanec nezodpovedá za vzniknutý schodok?

Každý rodič má právo na informácie z trestného spisu, pokiaľ sa tieto týkajú jeho dieťaťa. Toto platí aj vtedy, ak je trestné konanie vedené z dôvodu vyšetrovania úmrtia ich dieťaťa, kedy rodičia vystupovali v postavení podozrivých zo spáchania trestného činu. V tejto veci rozhodoval Ústavný súd ČR koncom marca tohto roku.

V nadväznosti na nedávno novelizovaný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa otázka efektivity nákladov spojených s prevenciou vynára čoraz častejšie. Zákon spoločnostiam nepriamo ukladá povinnosť implementovať do vnútorných štruktúr taký systém preventívnych opatrení, aby dochádzalo k výraznému obmedzeniu akejkoľvek aktivity, ktorá by mohla mať za následok trestný skutok. Interný podvod nie je nová téma. Uvedenou novelizáciou však nabrala podstatne iný obsah. Aké sú skutočné náklady interného podvodu a aký je obsah pojmu interný podvod?

Podľa Zákonníka práce môže byť i muž na rodičovskej dovolenke a starať sa o dieťa. Za akých podmienok?

Utorok 23. mája sa konali dlho očakávané priame a tajné voľby členov Súdnej rady Slovenskej republiky, v ktorých kandidovali 17 sudcovia.

Dňa 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 377/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii). Touto novelou nastalo viacero zásadných zmien v konkurznom konaní, okrem iných, aj v podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu fyzickou osobou.

Ústavný súd ČR rozhodoval vo veci porušenia práva na súdnu ochranu v súvislosti s predčasne podanou žalobou.