Rozhodnutia všeobecných súdov
Uznesením prvoinštančného súdu bolo zastavené konanie o žalobe, ktorou sa voči sťažovateľovi ako žalovanému domáhal vedľajší účastník zaplatenia čiastky 10 000 Kč s príslušenstvom, z dôvodu jej späťvzatia. Druhým výrokom rovnakého uznesenia bola sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 6 400 Kč. Prvoinštančný súd pritom vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb. Občasnký soudní řád (ďalej len „OSP“), pretože späťvzatie žaloby bolo vykonané z dôvodu zapplatenia žalovanej sumy sťažovateľom.
Proti rozhodnutiu o trovách konania podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že žaloba bola podaná bezdôvodne a predčasne, keďže vedľajšiemu účastníkovi nevznikol v čase podania žaloby nárok na zaplatenie. Pohľadávka vedľajšieho účastníka nebola ešte v danom čase splatná. Podľa sťažovateľa sa prvoinštančný súd touto otázkou v konaní vôbec nezaoberal. Uviedol aj, že prvoinštančný súd v danej veci aplikoval nesprávne ustanovenie zákona. Odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil. Podľa názoru tohto súdu sťažovateľ procesne zavinil zastavenie konania, keď žalovanú sumu zaplatil po podaní žaloby. Zavinenie je podľa mestského súdu nutné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a to aj vtedy, pokiaľ žalovaný zaplatí žalovanú čiastku, hoci k tomu nemá právnu povinnosť(Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn.: III. ÚS/274/16, z 17. januára 2017). Proti týmto rozhodnutiam podal sťažovateľ sťažnosť.
Rozhodnutie Ústavného súdu ČR
Potom, ako sa Ústavný súd ČR oboznámil s obsahom ústavnej sťažnosti, vyžiadaným spisom a vyjadreniami, dospel k záveru, že podaná sťažnosť je dôvodná. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť žalobcovi náklady konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhej vety OSP je späťvzatie žaloby žalobcom, chovanie žalovaného a zároveň dôvodnosť žaloby (Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn.: III. ÚS/274/16, z 17. januára 2017). Ústavný súd ČR uviedol, že ak všeobecné súdy dôvodnosť žaloby odvodzovali len z tej skutočnosti, že sťažovateľ po jej podaní žalovanú sumu zaplatil, a to bez toho aby sa akýmkoľvek spôsobom zaoberali tvrdením sťažovateľa, že žaloba bola podaná pred splatnosťou pohľadávky vedľajšieho účastníka, ide o formalistický postup, ktorý zakladá porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Z týchto dôvodov rozhodnutia obvodného súdu a mestského súdu zrušil a vec vrátil obvodnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Tento však bude pri rozhodovaní viazaný právnym názorom Ústavného súdu ČR.
Sťažovateľ podal proti obdobným rozhodnutiam všeobecných súdov týkajúcich sa zhodných účastníkov aj druhú sťažnosť, o ktorej Ústavný súd ČR rozhodol rovnakým spôsobom.
