Správy

Aj v prípade, že súd rozhoduje v trestnom konaní o uložení ochranného ústavného liečenia, mal by za každých okolností, skúmať, či bude takéto jeho rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi a nebude spôsobilé zasiahnuť do základných práv obvineného. 

Predmetom tohto príspevku bude zodpovedať niekoľko základných otázok týkajúcich sa exekučného titulu. Na čo exekučný titul slúži? A musí byť vždy exekučný titul vydaný súdnou cestou?

Nie každá žena je schopná z rôznych príčin donosiť dieťa. Nemusí pomôcť ani umelé oplodnenie. Rodičia si podľa nášho právneho poriadku síce môžu dieťa osvojiť, avšak ani tento inštitút nemôže nahradiť pôrod vlastného zdravého dieťa. V niektorých krajinách však zákonodarca našiel riešenie, resp. ponechal rodičom možnosť, aby im dieťa vynosila tzv. náhradná matka. Náhradné materstvo je bežným javom napríklad v Spojených štátoch amerických, kde nejedna známa osobnosť využila tento inštitút. Ako je to u nás?

V rámci susedských vzťahov sa nemusíme za každých okolností stretávať s porozumením, či dobrými vzťahmi. Hlavne v prípadoch, kedy susedia narúšajú naše práva, ktoré nám vyplývajú zo zákona. Ako si môžete pomôcť, keď Vás sused obťažuje hlasnou hudbou počas dňa, sústavným dupaním, vŕtaním cez víkend? Existujú v týchto veciach zákonné limity?

Postavenie sudcu v rámci našej právnej úpravy, ale aj ostatných krajín predstavuje výkon súdnej moci. Bude mať sudca rovnaké právo na slobodu prejavu, ktoré mu vyplýva z Ústavy, alebo výkon jeho funkcie bude ovplyvňovať aj toto jeho základné ľudské právo? V tomto príspevku sme analyzovali judikát Ústavného súdu ČR, ktorý rozhodoval o tejto problematike.

Uzatváranie kúpnych zmlúv, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu je v dnešnej dobe bežnou praxou. Viacero spoločností vykonáva sprostredkovanie takéhoto predaja. V tejto súvislosti sa však stretávame aj so stáčaním kilometrov, keď spoločnosť uvedie v kúpnej zmluve, odovzdávacom protokole alebo protokole o skúšobnej jazde nepravdivý údaj o stave tachometra. 

Ústavný súd ČR rozhodoval vo veci, ktorá sa týkala odškodnenia advokáta pre pochybenie v rámci vedeného disciplinárneho konania. Zaoberal sa aj otázkou zodpovednosti za toto pochybenie a otázkou aktívnej vecnej legitimácie, s čím súvisela aj úspešnosť ústavnej sťažnosti. Pozrieme sa na to, ako sa Ústavný súd ČR vysporiadal s týmito otázkami a zároveň sa budeme venovať aj odpovedi na otázku, či je takýto judikát možné aplikovať aj v našich podmienkach.

V trestnom konaní je možné, aby bol v rozhodnutí o vine a treste uložený odsúdenému aj náhradný trest. Jeho účel spočíva v tom, že pokiaľ odsúdený nevykoná uložený trest, nastúpi výkon náhradného trestu. Najvyšší súd SR rozhodoval vo veci, kedy odsúdená nevykonala uložený peňažný trest, za čo jej bol uložený výkon náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. 

Denno denne sa stretávame s prípadmi, kedy nájomca potrebuje na byte, ktorý úžíva na základe nájomnej zmluvy, vykonať určité opravy. Ide o prirodzený jav súvisiaci s užívaním bytu, avšak pochopiteľne závisí aj od stavu, v akom sa byt nachádzal pri vzniku tohto vzťahu. Samozrejme pri čisto rekonštruovanom byte by mali byť náklady súvisiace s jeho bežnou údržbou minimálne a naopak pri byte, ktorého interiérové vybavenie je staršie, alebo v horšom stave, sa stretneme s vecami, ktoré si budú vyžadovať opravy častejšie. Aké má teda nájomca v tejto súvislosti práva a povinnosti?

Spoločná hmotná zodpovednosť zamestnanca prichádza do úvahy za predpokladu, že na pracovisku pracuje viacero zamestnancov a každý z nich uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „zákonník práce“) nazýva hmotnú zodpovednosť zamestnanca vo všeobecnosti aj označením zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Jej právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 182 a nasl. zákonníka práce. Ako vzniká a kedy zamestnanec nezodpovedá za vzniknutý schodok?